Cestou na Oravu si spievali a kochali sa krásou. Manželstvo nevnímajú ako papier, vyhľadávajú nové výzvy a doslova sa radi hrajú životom.
Ako sa máte?
Viktor: Máme sa super. Veľa cestujeme. Momentálne aj po Česku i Slovensku; Liptov, Morava a teraz aj Orava. Tešíme sa, že sme tu, lebo je tu naozaj krásne.
Adela: Išli sme cez krásnu krajinu; také tie užšie cestičky s krásnym výhľadom, zapadalo slnko a spievali sme si.
Už ste boli niekedy na Orave?
Viktor: Bol som tu na svojom prvom lyžiarskom kurze, v Novoti, keď som bol siedmak. Odvtedy som na Orave nebol. Musíme sa sem ešte vrátiť, lebo vo všetkých regiónoch sme už boli a tu naozaj skoro prvýkrát v živote.
Adela: Ja normálne ani neviem. Dokonca si myslím, že som tu aj bola, ale mám veľmi zlú pamäť. Nepamätám si miesta, ani mestá, v ktorých som bola. Som v tomto trošku ako vyhorená memory karta.
Viktor: Čiže je možné, že si v tomto kulturáku niečo moderovala a ani o tom nevieš.
Adela: Je pravda, že zvyknem spoznávať mestá podľa kultúrnych domov... Tak som minule spoznala Vranov nad Topľou. Na Orave je krásne a určite, keď pôjdeme na dovolenku po Slovensku zavítame aj sem.
Zdroj foto: Daniela Matušková
Viktor, ty si právnik, Adela kulturologička. Ani jeden z vás teda neštudoval to, čo dnes reálne robí...
Viktor: Znie to akoby bola vedkyňa - vedecká pracovníčka v kultúre, teda mohla by byť.
Adela: Ale tak povedz mi, čo by mal robiť kulturológ, no práveže všeličo...
Viktor:Rekonštruovať domy kultúry by mohol (smiech).
Adela: V podstate aj v médiách. Len je tažké jasne určiť, či sa trafil do svojho pôvodného vzdelania, alebo nie. U Viktora je to jasnejšie.
Viktor:Ja síce úplne aktívne právničinu nevykonávam, ale pri práci v spravodajstve ju využívam takmer denne.Veľmi mi pomáhalo, keď som počas školy študoval a pracoval zároveň.
Myslíte si, že je potrebné štúdium žurnalistiky na to, aby si bol kvalitný redaktor/ moderátor?
Adela: Pre ten typ moderovania, ktoré robím ja určite nie. A pre prácu v spravodajstve, ktorú robí Viktor, povedzme, že áno. Keďže tam už ide o spracovanie informácií, o nejakú relevantnú novinárskejšiu prácu.
Viktor: Minimum mojich kolegov sú žurnalisti, myslím redaktorov spravodajstva. Nie je to vôbec nevyhnutné. Redaktorov je dnes taký nedostatok, že človek, ktorý je dostatočne príčetný na to, aby robil v spravodajstve, ju môže robiť úplne bez problémov aj bez školy.
Zdroj foto: Daniela Matušková
Adela, o tebe je známe, že nie si na sociálnych sieťach, prečo?
Adela: Neviem, nenašla som na to dôvod.
Viktor: Ale chodí tam špehovať.
Adela: Hej, robím si vlastné sociologické prieskumy a hovorím si, že to koho baví sledovať niekoho, kto má 150 000 followerov a ten človek si tam dáva každý deň fotku v inom oblečení. Normálne tomu nerozumiem. Aj keď chápem, že Instagram môže mať aj iný obsah.
Viktor, tvoj Instagram nie je o kávičkách a nových outfitoch. Máš tam mnoho fotiek, ktorými upozorňuješ na aktuálne problémy. Vnímaš svoj profil ako možnosť ovplyvňovať ľudí a možno aj meniť ich mienku?
Viktor: Aj ja som spočiatku rýchlo padol do pasce Instagramu. Najmä, keď mi začali pribúdať veľmi rýchlo followeri. Tiež som sa fotil s kávičkami, kapučínkami a blbosťami. Potom som s tým prestal. Uvedomil som si, že to asi nie je úplne štandardný mentálny stav a že keď je publikum, ktoré ma chce sledovať, aspoň to využijem na témy, ktoré považujem za dôležité a chcem, aby sa nad nimi zamysleli aj oni. Nie len fotky so zapadajúcim slnkom: 'Ahojte slniečka, prajem vám krásny víkend!'. To už robiť nebudem.
Adela a Viktor boli hosťami Jakuba Ptačina počas Štvrtej naoravedobre talkshow⋅Zdroj foto: Alžbeta Beňušová
Obaja sa zapájate do rôznorodých projektov. Podľa čoho sa rozhodujete, keďže ponúk je veľmi veľa. Vyberáte skôr srdcom, či rozumom?
Adela: Čo nám rezonuje, čo nám ladí, v čom sa cítime dobre. Racionálne tam nie je nad čím špekulovať. A tiež podľa toho, čo človek vníma ako výzvu. Ísť s Richardom Müllerom na turné je pre mňa čosi nové. Vyhľadávam také príležitosti. Baví ma, že sme začali s Viktorom hrať divadlo, že skúšame nové veci, lebo o tom je život. Človek má možnosť si svoje horizonty stále niekam posúvať.
Viktor: Pokiaľ ide o nové projekty, snažím sa čo najviac dostať z každodennosti, v mojom prípade z tej spravodajskej. Naozaj, práca s deťmi v tábore je niečo úplne iné. Nemá to žiadny súvis s televíziou a podobne aj divadlo. Vôbec sa to netýka nášho biznisu, v ktorom pracujeme. A to je super, že sa tak hráme tým životom a volovinami, ktoré robíme, prichádzame na rôzne nové podnety.
Spomínate divadlo, ako sa mu darí? Báli ste sa kritiky?
Adela: Nebáli, pretože my nie sme profíci. A to by sme povedali aj tým, ktorí by kritizovali. Ale nechceli sme ľuďom ponúknuť niečo menejcenné. Hru sme skúšali s vedomím, že ak to nebude mať parametre pozerateľného divadla, včas to zrušíme. Vyvŕbilo sa to fajn. Ľuďom sa to páči a nás to baví. Aj pre mňa je to veľký relax. Ísť na pódium bez toho, aby som musela premýšľať nad tým, čo poviem. Všetko mám nalinkované. Znovu je to teda niečo nové a cítim sa v tom veľmi fajn.
Viktor: Je to špecifická tragikomédia, volá sa Odchody vlakov. Hráme tam len my dvaja. Hodinu a pol. Je to príbeh zvláštnej zlej hereckej dvojice. Čiže my vlastne hráme hercov, ktorí sa snažia zachrániť svoje predstavenie, a tak trochu aj svoj milenecký vzťah.
Tento rok sú to dva roky, čo ste manželmi. Mnoho párov vníma manželstvo len ako papier. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do manželstva?
Viktor: Nedal som jej v tom Teleráne inú možnosť. Bola dotlačená do kúta. Takže som si to takto poistil...(smiech) No a teraz vážne. Nevedel som si predstaviť, že by som s niekým mohol dlhodobo žiť mimo manželského zväzku. Keď som si našiel ženu, s ktorou som chcel tráviť čas, bolo to pre mňa jasné. Momentom manželstva zväzok naberie úplne inú kvalitu. Napriek tomu, že prakticky sa v bežnom živote možno nič nezmení a stále je to len papier. Pre mňa to však len papier nie je. Je to niečo perfektné, krásne a veľmi si to chválim. Nechcel by som to inak, napriek tomu, že z toho praktického hľadiska by to asi iné nebolo.
Adela: Ja zas chápem ľudí, ktorí si manželstvo nezvolia, lebo vychádzajú z rôznych skúseností. My sme obaja vyrastali v rodinách, kde sa ľudia nerozviedli, kde vedeli spolu fungovať a žiť. Je to pre nás prirodzené. No mala som bývalého partnera, ktorý vyrastal v tak nekompletnej rodine a v tak nevzorových vzťahoch... Potom rozumiem, ak má niekto zakódovaný vzorec, že takýto zväzok skrátka nie. Preto si nemyslím, že by som mala hlásať a propagovať manželstvo. Ľudia dokážu mať funkčné vzťahy aj bez neho a naopak. Nám to však takto vyhovuje.
