Svoju profesiu si Marián Lucký z Trstenej začal plniť pri papierových skladačkách na základnej škole, keď mu rodičia kúpili časopis ABC. "Vždy v strede boli vystrihovačky a práve séria, na ktorej som vtedy frčal, mala v sebe vystrihovačky domov, z ktorých sa dalo vytvoriť mesto. Vtedy ma to strašne začalo baviť. Nezameriaval som sa na autá a lietadlá, ale domy."
Záložný plán bolo programovanie. Prihlášku si podal do Brna aj Bratislavy, rozhodol sa však pre hlavné mesto. Jediný architekt v rodine získal prvé ocenenia už na vysokej škole. "Študentské súťaže sme tvorili väčšinou ako partia, ale niektorých som sa zúčastnil aj sám. Najväčší školský úspech bol víťazný pasívny mrakodrap v New Yorku, ktorý vyhral národné i medzinárodné kolo."
Ateliér 2021, zľava: M. Lucký, P. Lényi, J. Kvasniaková, O. Marko, L. Borecká, A. Kvasniaková ⋅ Zdroj foto: Archív M.L.
Potrebujem sa mať ťažšie
Mladý architekt strávil popri štúdiu na fakulte architektúry tri roky v ateliéry v Nemecku, kde nazbieral bohaté skúsenosti pre prax. "Postupne som si tam uvedomil, že napríklad nechcem byť zamestnaný. Je to príliš pohodlné, spomaľovalo ma to v rozvoji a ja potrebujem výzvy. Inak povedané, aby som sa niekam posúval, musím sa mať ťažšie."
Spolu so svojimi bývalými spolužiakmi založili v roku 2012 v Bratislave Ateliér 2021. V štúdiu sú momentálne šiesti.
"Všetci sme partneri. Sme mladý ateliér, takže ešte nemáme veľké projekty, no pracujeme na pestrej škále zaujímavých zadaní v rôznych mierkach. Zákazky nechodia samé, snažíme sa ich získavať aj účasťou v architektonických súťažiach. Účasť v nich nie je dotovaná, takže ak sa neumiestnime, strácame čas a peniaze. Jedinou náplasťou je vtedy skúsenosť a projekt v portfóliu. V kreatívnom priemysle sa tomuto riziku bohužiaľ podstupuje."
Keď sa im podarilo získať prvé miesto v urbanistickej súťaži Valašské Klobouky, uvedomili si, že je čas založiť si vlastný ateliér. "Kolega Peter, chcel dokumentovať architektúru 20. a 21. storočia na Slovensku a mal v zálohe doménu 2021.sk. A keďže nám ide hlavne o kvalitne odvedenú prácu, názov sme príliš neriešili. Preto sme ostali pri spomínanom mene. No a časom sme prišli aj na zaujímavé paralely, ako napríklad, že máme každý deň na jednú minútu na všetkých hodinách sveta reklamu zadarmo. Čas 20:21."
"Číselník na Balustráde na Farských schodoch v Žiline" - Národná cena za experimentálny komunikačný dizajn 2016" ⋅
Zdroj foto: Archív M.L.
Architekti organizujú rôzne súťaže, vďaka ktorým sa niektoré projekty pohli. "Ako štúdio sme sa zapojili do 42 súťaží, no odovzdali sme 35. Pri tak hodnej účasti sme sa naučili, čo je dobrá a čo zlá súťaž, a tak sme súťaže začali organizovať my. Napríklad, na mestský úrad v Leopoldove, ktorý by sa mal budúci rok začať stavať. Navrhovali sme aj prístrešok a turistickú lávku na kopci Straník v Žiline, za ktorú sme dostali v roku 2016 cenu CE ZA AR. Okrem toho sme boli súčasťou iniciatívy živenámestie.sk, ktorá mala za úlohu jednoduchými, rýchlymi a lacnými riešeniami zlepšiť priestory Námestia SNP a Kamenného námestia v Bratislave, a vyhrali sme i súťaž na Námestie slobody. Na Orave som zasa s inými kolegami architektmi vymyslel a dopracoval štúdie na vyhliadkové móla na Oravskej priehrade. A na konte mám samozrejme mnoho ďalších projektov."
Ľudia šetria tam, kde by nemali
Mladý architekt prezradil, že by na Orave toho zmenil veľa. "Všade vidím niečo dobré aj zlé, či už ide o súkromný alebo verejný sektor. A aj chápem, prečo sa veci nehýbu, lebo viem, čo to obnáša. Je to dvojsečná zbraň. Napríklad pri verejných zákazkách je jednoduchšie vypísať súťaž o najnižšiu cenu za projekt, ako zorganizovať súťaž o architektonický návrh. V mestách a obciach chýba primátor alebo starosta, ktorý vyžaduje kvalitu. Trvá to síce dlhšie, je to aj drahšie, ale výsledok je podstatne rozdielny a lepší, ako keď sa veci urobia narýchlo."
Realizácia "Straník" v Žiline, za ktorú Ateliér 2021 získal cenu CEZAAR 2016 v kategórii exteriér ⋅ Zdroj foto: J. Makroczyová
Podľa Mariána je na Slovensku málo súťaží na to, aby sa kvalita architektúry posunula vpred. "Na celom Slovensku je na verejné stavby cca desať súťaží za rok. No na každú školu, škôlku alebo námestie, by mala byť verejná architektonická súťaž."
Marián sa raz plánuje vrátiť na Oravu, no nie je stotožnený s vizuálom súčasných budov tohto kraja. "Mám to tu rád, je tu pokoj, pekná príroda. Trošku ma mrzí, že hoci bola kedysi na Orave chudoba, architektúra bola jednoduchšia, čistejšia, funkčnejšia, praktickejšia a ekologickejšia. Teraz sa tu stavajú veľké gýče, sú dostupné nevkusné lacné stavebné riešenia a ľudia sa navzájom predbiehajú, kto bude mať vyčačkanejší dom. Zároveň preferujú kúpu lacných projektov katalógových domov, ktoré sú často krát bez kontextu k Oravskej kultúre a prostrediu. Z Oravy sa stáva taký malý Disneyland. Áno, uvedomujem si, že vytvoriť kvalitnú architektúru je ťažké a finančne náročné, no nemalo by s zabúdať, že nie všetko lacné a rýchlo dostupné je aj kvalitné. "
Nové projekty Mariána Luckého môžete sledovať na stránke Ateliéru 2021.
