Stolárske remeslo zavesil na klinec. Pomocou moderných technológií a inovatívnych metód otvára svet poznania deťom na prvom stupni základnej školy v Trstenej. Svoju prácu miluje a ocenila to aj porota. Stal sa Učiteľom Slovenska 2019.
Čo je najťažšie a čo najkrajšie na práci učiteľa?
Najťažšie je v prvom rade prepnúť. Z domu si každý človek nesie nejaké problémy, únavu, no keď učiteľ vchádza do triedy musí urobiť všetko preto, aby to deti necítili. Aspoň z môjho pohľadu. A najkrajšie je opäť tie dvere otvoriť a každý deň cítiť, že je iný, že decká majú nové príbehy, nové osudy a spolu zažívame nové situácie.
Foto: Archív P. Pallo
Prečo ste si zvolili toto povolanie?
Tak toto je trošku komplikovanejšie. Už ako mladý som pracoval s deťmi. V Erku (kresťanská organizácia, pozn. red.) sme organizovali rôzne tábory, viedli sme tanečnú. No a keď moja manželka, vtedy ešte priateľka, išla študovať učiteľstvo, tak som si povedal, že to skúsim aj ja. Aby sme to ťahali spolu ďalej.
Aké vlastnosti by mal mať každý dobrý učiteľ?
V prvom rade by sa mal odosobniť od toho, že je učiteľ. Mal by to byť človek charizmatický, chápavý, empatický. Každého žiaka by mal vnímať ako jedinečnú bytosť s vlastným príbehom.
Je efektívnejšie vzdelávanie klasickými metódami alebo naopak skôr pomocou interaktívnych učebných pomôcok?
Interaktívne veci vyučovanie určite modernizujú, zefektívňujú, odbúravajú nejaké časové limity. Učenie sa tak stáva akčnejšie, rýchlejšie. No je pravda, že to má aj nevýhody. Napríklad, staré interaktívne tabule strácajú časom svietivosť. Je to veľká investícia, ale podľa mňa vždy pozitívna.
Foto: Archív P. Pallo
V čom sa zmenili žiaci, je náročnejšie ich v dnešnej dobe zaujať?
Z generácie na generáciu prichádzajú iní študenti, ktorí majú iné potreby. Dnešná doba je technicky modernejšia a vyžaduje si aj modernejší prístup na vyučovaní. Výchova v domácnostiach sa mení, deti majú viac pozornosti, sú akčnejšie, nie sú také uzavreté. Často vidíme, že rodičia sú ich priateľmi a potom to očakávajú aj od nás. Správanie je uvoľnenejšie, nemáme už taký rešpekt, aký sme mávali. Často je to na škodu, lebo sa zo vzťahu učiteľ - žiak vytráca patričná úcta. Samozrejme, nie sú všetky deti rovnaké, ale často vidíme, že mnohé nemajú úctu ani voči svojim rodičom. No a tým to niekedy ani neprekáža. Potom prídu takéto deti do školy a my s tým problém máme. Musíme ich "ukočírovať", aby tam bolo aj priateľstvo aj úcta, ale aj rešpekt.
V dnešnej dobe sa veľa vecí modernizuje, mení. Čo by ale bolo dobré zanechať v školstve aj naďalej?
Presne to, čo som spomínal, úctu k učiteľom i k spolužiakom. Aj ľudskosť je veľmi dôležitá, pretože školstvo nie je len o vzdelávaní, ale aj o výchove. Všetko spolu súvisí, darmo budeme mať múdre deti, keď sa nebudú vedieť medzi sebou správať, vedieť si jeden druhému dopriať. Ľudskosť, rešpekt, snaha napredovať a pracovať na sebe by nikdy nemala zo škôl vymiznúť, nech sú akokoľvek moderné metódy.
Foto: Archív P. Pallo
Čo všetko ste museli absolvovať v rámci súťaže "Učiteľ roka 2019?"
Zúčastnil som sa už viacerých súťaži, ale táto bola pre mňa jedna z tých náročnejších. Bolo treba odovzdať veľké portfólio za celých sedemnásť rokov. Nešlo len o to, ako učíte, ale aj o to, či ste zapojený v medzinárodných organizáciách. Či ste vytvorili metodické materiály alebo sa podieľali na vzdelávaní pedagógov. Bolo to naozaj veľké spektrum, ktoré bolo treba odovzdať. Zároveň som si urobil takú retrospektívu, čo sa všetko za tých sedemnásť rokov udialo. Potom bolo treba ísť na dva dni do Zaježovej pred porotu. Zažili sme tam skoro druhé štátnice. :) S porotou sme sa zhovárali o problémoch v školstve, diskutovali sme. Veľmi sa mi však páčilo, že sme sa spolu s ostatnými deviatimi finalistami vzájomne spoznali. Mali sme možnosť vidieť aj prezentácie svojich kolegov, čiže obohatiť sa aj o ich prax. Napriek tomu, že každý z nás je iný, máme spoločnú myšlienku - zmeniť školstvo, ale reformy robiť zvnútra. Nakoniec bolo samostatné finále.
Aké ste mali pocity, keď ste sa dostali do top 10 a neskôr, keď ste súťaž vyhrali?
Keď som sa dostal do toho najužšieho výberu, veľmi som sa tešil. Najmä na to, že spoznám finalistov, nových ľudí, zanietencov a že sa budem môcť od nich inšpirovať. Následne víťazstvo bolo príjemné. Ako som spomínal, súťaž bola náročná, najmä v príprave. Účastníci prešli "veľkým sitom" a porota bola uznávaná. Keď som dostal cenu do rúk, uvedomil som si, že som okrem ocenenia dostal i veľkú dôveru, uznanie a to ma veľmi potešilo. Odborní zhodnotili, že to, čo robím je hodné víťaza.
Foto: Archív P. Pallo
Teraz nasleduje celosvetové kolo v Dubaji. Aké sú vaše očakávania?
Beriem to tak, že idem reprezentovať Slovensko, ukázať, aké školstvo máme. Celosvetové kolo je už v trochu inom duchu. Väčšinou sú do úzkeho výberu finalistov vybraní učitelia z krajín tretieho sveta. V tejto súťaži ide o podporu školstva tam, kde to najviac potrebujú. Minulý rok vyhral učiteľ z Afriky ktorý svoj plat dáva deťom, aby mali vôbec v škole, čo jesť. Nemám ambície zvíťaziť, teším sa, že spoznám opäť nových ľudí. Súčasťou jedného workshopu je aj účasť na hodinách desiatich finalistov sveta a na to sa veľmi teším. Uvidím kolegov ako učia, predsa len každá krajina mám svoj štýl, zaužívané metódy. A samozrejme, samotný Dubaj je exotický, takže to bude zážitok.
Myslíte si, že školy na Orave sú rovnako vyspelé ako na zvyšku Slovenska?
Orava je na tom, čo sa školstva týka, veľmi dobre. Nejde ani tak o vybavenie škôl, ale najmä o učiteľov v nich. Ale aj čo sa týka techniky, priestorov myslím, že sme na tom super. Práve z Oravy vychádzajú učitelia, ktorí sú zanietení, dávajú do toho srdce. Preto mi niekedy aj prekáža, keď ma niekto tituluje "Učiteľ Slovenska." Takých učiteľov, ako som ja a ešte aj stokrát lepších, je na Slovensku veľa. Len nemali možnosť sa prezentovať alebo to nepokladali za potrebné. Robia si svoju prácu v kútiku, v tichu a sú v tom výborní. Orava je silná zázemím učiteľov.
