So psychologičkou Monikou Janoťákovou sme sa rozprávali o tom, ako "corona obdobie" preverí kvalitu našich vzťahov, ako predísť konfliktom, ponorkám a ponúkneme niekoľko rád pre harmonické fungovanie v domácnosti.
Obdobie, ktoré momentálne prežívame, nikto z nás ešte nezažil, ako nás môže ovplyvniť po duševnej či hodnotovej stránke?
Áno, tento čas je jedinečný. Do života prichádzajú rozličné udalosti, rozličné skúšky, zažívame príjemné i nepríjemné veci, ale každá chvíľa je nám vždy daná ako dar, ktorý ak prijmeme, môže sa stať pre nás príležitosťou. Vždy sa môžeme posunúť dopredu, vždy sa môžeme niečo nové naučiť alebo niečo objaviť, pochopiť, prehodnotiť. Dôležité je neostať v zatrpknutosti, neuzamknúť sa do negativity alebo rezignácie, ale skôr byť ochotný hľadať, čím ma môže práve tá ktorá životná udalosť obohatiť, čo z nej môžem načerpať a to i vtedy, ak je spojená s trpkosťou alebo niečím náročným, či boľavým.
To však nie je jednoduché, keď čelíme mnohým negatívnym správam a obmedzeniam. Súčasná situácia je v mnohom náročná.
Všetci sme vystavení rovnakej hrozbe, ale nie všetci na ňu rovnako reagujeme. Je dôležité byť v kontakte sám so sebou a načúvať hlasu svojho vnútra, skúmať svoje potreby, obavy, doterajší spôsob života a tak ďalej. Je dôležité pýtať sa samého seba, v čom je konkrétne pre mňa aktuálny stav ťažký, s čím sa potrebujem vyrovnať, čo potrebujem spracovať a k čomu ma vyzýva. Je veľmi dôležité, aby sme si tieto odpovede dali my sami. Myslím, že v tomto čase máme šancu mnohé vo svojom živote uvidieť z iného uhla pohľadu a práve to je veľmi pozitívne a obohacujúce. Zároveň máme aj viac času na to, aby sme sa venovali sebe, svojej rodine, možno záľubám alebo oddychu, veciam, na ktoré pred tým nebol čas.
Ktoré opatrenia zo strany štátu sú podľa teba pre Oravcov náročné?
Aj keď sa o Orave hovorí, že je tu viera prevažne tradičná, musím povedať, že je tu aj početné spoločenstvo veriacich, ktorí svoje kresťanstvo prežívajú naozaj hlboko a živo. Nemožnosť zúčastňovať sa bohoslužieb je niečo, čo mnohých bolestne zasiahlo, ale na druhej strane vnímam aj veľkú statočnosť, pokoru a poslušnosť, s ktorou ľudia toto nariadenie prijali. Mnohé rodiny čelia ťažkostiam, ktoré sú spojené s finančným zabezpečením. Na Orave je veľké percento domácností, kde živiteľom rodiny je muž, odchádzajúci za prácou na týždňovky, často i do zahraničia. Kvôli hrozbe nákazy mnohí ostávajú doma bez práce.
A má, naopak, Orava v niečom výhodu?
Oravci sú pomerne pro-rodinne založení, mnohopočetné rodiny s viacerými deťmi nie sú žiadnou raritou, a práve v tomto čase majú možnosť byť viac a dlhšie spolu. Deti sú si zároveň spoločníkmi pri hre. Mnohí sa z toho tešia a vychutnávajú si rodinnú intimitu v kruhu najbližších. Sme obklopení krásnou prírodou, máme ju takpovediac priamo za humnami, máme možnosť pomerne jednoducho dostať sa mimo civilizáciu niekam na čerstvý vzduch tak, aby sme pritom neporušili karanténne opatrenia a nevystavili seba alebo niekoho iného zdravotnému riziku. Myslím, že v tomto sme oproti ľuďom žijúcim vo väčších mestách vo výhode.
Táto situácia nám odhaľuje, akú hodnotu má pre náš život človek, pre ktorého sme predtým možno pre zaneprázdnenosť nemali dosť času a pozornosti.
Pre mnohých je náročná aj sociálna izolácia, ktorá môže niektoré vzťahy "prevetrať". Máš nejaký recept, ako z tejto situácie vyjsť a ustáť ju?
Musím sa priznať, že i na mňa táto izolácia dolieha. Mohla by som vám tu povedať niekoľko pekných slov o tom, čo robiť, aby sme necítili takú prázdnotu z toho, že sa nemôžeme stretnúť, ale pravda je taká, že sa jej celkom nedá vyhnúť, je to jednoducho súčasť tejto situácie, niečo, čo potrebujeme prijať a vydržať. Môžeme sa pokúsiť nejako sa oklamať a vypĺňať prázdne miesto niečím iným, ale človeka nenahradí žiadny dobrý film, kniha, šport, prechádzka alebo dobrá hudba. To jednoducho veci nedokážu. Ani písanie správ, telefonovanie a videohovory nenahradia osobný kontakt, hoci môžu izoláciu zmierniť. Ak je medzi nami úprimné priateľstvo a láska, budeme si chýbať. Ak si naozaj chýbame, nepotláčajme to, je to dobré znamenie!
Môžeme to brať ako ukazovateľ kvality našich vzťahov?
Táto situácia nám odhaľuje, akú hodnotu má pre náš život človek, pre ktorého sme predtým možno pre zaneprázdnenosť nemali dosť času a pozornosti. Učí nás aj to, že život nie je len o tom, aby nám bolo za každú cenu dobre a mali sme naplnené všetky túžby a potreby. Život je príležitosťou stať sa dobrým človekom. Veľakrát si musíme aj niečo vystáť, potrebujeme prijať aj nenaplnenie a zakúsiť nepohodlie, vedie nás to k väčšej pokore, otvára nám to oči pre to, čo je v živote naozaj podstatné.
Niektorých ľudí v tomto čase postrádame a niektorých máme naopak až príliš, pretože sme s nimi zatvorení dlhý čas na malom priestore. Ako riešiť domácu ponorku a možné konflikty, ktoré vyvstávajú pri každodennom spolunažívaní?
Samozrejme hrozí, že vo svojich domácnostiach budeme zažívať i určité dusno, tak ako keď sa vydýcha vzduch. Najlepšou cestou, ako sa vyvarovať možným konfliktom a povestnej "ponorke" je prevencia. Zabojovať ešte skôr, ako sa objavia, nastaviť si pravidlá a podmienky vzájomného spolunažívania tak, aby ste predchádzali nervozite, hádkam a zraneniam. Najdôležitejším predpokladom vzájomnej harmónie v rodine je tolerancia - rešpektovať odlišnosti, jedinečnosť každého člena i jeho potreby. Jednou z dôležitých potrieb je i potreba osobného priestoru. V stave, keď sa nemôžeme vzdialiť zo svojich príbytkov, je dôležité, aby aj napriek tomu každý člen rodiny mal možnosť aspoň nachvíľu odstúpiť od ostatných, mať svoje súkromie, čas pre seba.
Skúsiš nám v skratke nejako zhrnúť niekoľko rád pre harmonické fungovanie domácnosti?
Je dôležité zabezpečiť fungovanie domácnosti tak, aby niektorý člen rodiny nebol preťažovaný, ale aby sa úlohy a povinnosti rozdelili podľa schopností a veku medzi všetkých. Teda, aby sa nestávalo, že niektorí napríklad presedia deň s vyloženými nohami pred televíziou, kým niekto druhý ich bude obskakovať a nebude mať možnosť nachvíľu si vydýchnuť tiež. Dôležité je, aby ste sa doma spolu rozprávali o svojom prežívaní, o svojich aktuálnych ťažkostiach i potrebách, o tom, čo možno niekoho zo strany ostatných ruší alebo obmedzuje, čo by mu prospelo. Rozprávajte sa a počúvajte sa, buďte voči sebe vnímaví, usilujte sa navzájom jeden druhému vychádzať v ústrety a tak si situáciu v mnohom uľahčíte. Čas za zatvorenými dverami domova môže byť v mnohom fádny a monotónnosť ubíja, preto sa usilujte komponovať si svoj každodenný program tak, aby v ňom bola čo najväčšia pestrosť a vynaliezavosť. Buďte aktívni, pretože nuda neprospieva ani vzťahom, ani psychickému zdraviu.