Medzi jej najúspešnejšie ocenenia patrí bronzová medaila zo svetového pohára, na majstrovstvách sveta seniorov v brazílskom Rio de Janeiro bola druhá najmladšia súťažiaca a vo finále obsadila desiate miesto, striebornú a bronzovú medailu priniesla na Slovensko z majstrovstiev sveta juniorov a na majstrovstvách Európy juniorov 2018 v kategórii C1 získala striebro a ešte väčšie víťazstvá má len pred sebou.


Ako sa to všetko začalo? Kto bol prvým priekopníkom v rodine Stanovských vo vodnom slalome?

Celý príbeh sa začal písať pri mojom starom otcovi, ktorý patril spolu so svojimi bratmi medzi prvých na Slovensku, ktorí to robili profesionálne. Neskôr, keď mal už starký vlastné deti, práve im posunul všetky svoje cenné rady. Trénoval môjho ocina, s ktorým to dosiahol až na olympiádu do Atlanty, kde skončil na 10. mieste. Tradícia pokračovala ďalej a ocino začal trénovať mňa a môjho brata. Uvidíme, či táto tradícia vydrží v našej rodine aj naďalej.

Čo prinútilo vášho starého otca, Miroslava Stanovského st., aby založil pred viac ako 40 rokmi vodný slalom v Dolnom Kubíne?

Jedným slovom: láska. Babka pochádzala z Oravy a dedo z Liptova a spolu sa rozhodli bývať na Orave. Starký celý život strávil na vode, takže istotne svoju druhú lásku, vodný slalom, nemohol nechať len tak.

Počas dlhoročnej trénerskej a funkcionárskej práce sa podarilo tvojmu starému otcovi vychovať aj niekoľko ďalších reprezentantov Československa, Slovenska, ale aj Kazachstanu. Ktorí najznámejší športovci mu vďačia za jeho cenné trénerské rady?

Starký najskôr trénoval chlapcov z Dolného Kubína a okolia. Neskôr to dotiahol až na reprezentačného juniorského trénera, kedy trénoval napríklad Jiřího Prskavca st., ktorého syn je teraz jeden z najlepších kajakárov na svete. Keď bol starký ešte študentom, s babkou často cestovali do bývalého Sovietskeho zväzu. Neskôr tam dostal pozvánku na vybudovanie vodného slalomu. Takže tam chodil veľmi často a brával tam so sebou aj svoju rodinu.
 

Pretekár musí zvyčajne na trati zdolaťi 18 až 25 bránok. ⋅ Zdroj foto: archív SS

Počas tohtoročnej sezóny si stihla vyhrať hneď niekoľko cenných kovov. S čím si budeš spájať tento rok vo svojej športovej kariére? Ktoré momenty boli pre teba najviac prelomové?

Tohtoročná sezóna bola jedným slovom - úžasná! Istotne sa mi zapíše ako sezóna, kedy som získala svoju prvú seniorskú medailu, a tiež som po prvýkrát získala 2 individuálne medaily na majstrovstvách sveta. Okrem toho som bola na nádherných miestach, spoznala nových ľudí a zažila veľa pekných chvíľ.

Čo ťa čaká a neminie v nasledujúcej sezóne? Kde sa chystáš rozvíriť vody?

Tak ako každý rok, cez zimu pôjdeme do Austrálie pozrieť kengury, koaly a operu (smiech). Ale samozrejme, pôjdeme aj trénovať. Potom prichádza na rad maturita, čo bude istotne zaujímavá časť môjho života, keďže sa budem musieť učiť, a zároveň naplno trénovať. Majstrovstvá Európy juniorov a Majstrovstvá Európy do 23 rokov sa budú konať v Liptovskom Mikuláši a ostatné závody, ako vždy okolo celej Európy.
 

Pretekár musí prejsť bránkami v určitom poradí a bez dotyku. ⋅ Zdroj foto: archív SS

Rozmýšľala si niekedy nad tým, ako by vyzeral tvoj život bez športu? Čo považuješ za najväčší prínos športu v živote človeka? V čom ťa najviac formoval?

Musím sa priznať, že som dosť lenivý človek. Keby som nešportovala, asi by som celé dni len ležala na gauči. Všetky tie cesty sú veľmi vyčerpávajúce, a tak vždy keď prídem, najlepšia činnosť je ležanie a pozeranie televízora (smiech). Šport je skvelý vo formovaní človeka. Veľa mladých ľudí vôbec nevie prehrávať, a práve šport vie človeka naučiť, ako sa s tým treba vedieť vysporiadať.

Na ktorú zo všetkých svojich získaných medailí máš najlepšiu spomienku?

Je veľmi ťažké vybrať len jednu najlepšiu spomienku. Každá medaila je veľmi špecifická a aj radosť z nej je rôzna. 

Aké je to mať za osobného trénera vlastného otca? V čom vidíš najväčšie benefity, prípadne kedy by si bola radšej, keby ním bol niekto cudzí?

Má to viac pozitív ako negatív. Z tých pozitívnych vecí je istotne náš vzťah. Keďže je ocino tréner a športujeme ja a aj brat, vždy vezmeme aj maminu, takže sme vždy spolu ako rodina. Šport nás viac spája ako rozdeľuje. Druhá vec, čo by som spomenula, je istotne otázka mojej školy. Keďže chýbam často, musím si individuálne doberať učivo sama, čo mi zaberá množstvo času. A tak si vieme celý tréning poprehadzovať tak, aby som spravila všetko, či už veci do školy alebo na tréningu. A najnegatívnejšie vec je, že mu nič neunikne (smiech). Vidí každú zjedenú čokoládu pri posteli. Vidí, kedy prídem domov, keď idem von. Moja večierka je do 22:00, maximálne do 23:00. Nedá sa tancovať do tretej rána a ísť ráno na tréning oddýchnutý. Takže celý môj život má 99 % pod kontrolou, to 1 % sú schované čokoládky (smiech).
 

Hlavný rozdiel medzi kanoe a kajakom je v spôsobe polohy tela v lodi a v počte listov na pádle. ⋅ Zdroj foto: archív SS

Prednedávnom mladá britská snoubordistka Ellie Soutterová, ktorá patrila k najtalentovanejším britským zimným športovcom, spáchala samovraždu v deň svojich osemnástych narodenín. Jej otec považuje za hlavný dôvod tejto tragickej udalosti nezmyselný tlak, ktorý je stále viac a viac vyvíjaný na mladých športovcov. Myslíš si, že by sa malo viac hovoriť o duševnom zdraví mladých športovcov a preventívne robiť aj nejaké opatrenia?

Vždy je smutné, keď zomrie najmä mladý človek. No myslím si, že je to veľmi individuálne. V dnešnej dobe je istotne oveľa väčší tlak na nás všetkých, či už na deti v škole alebo rodičov v robote. Všetci očakávajú perfektne vyzerajúce ženy, svalnatých chlapov, šikovné deti vo všetkých oblastiach. Čím je človek úspešnejší, tým sa od neho očakáva čoraz viac. V športe sú to medaily, v škole zase známky. Nik z nás nemá predpoklady byť perfektný na všetko. Všetko treba brať s nadhľadom a z chýb sa treba poučiť. A predsa ako sa vraví: „aj majster tesár sa utne“, takže netreba mať stres vôbec z ničoho.

Podporuje slovenský štát dostatočne mladé športové talenty, keď to porovnáš s ostatnými štátmi?

Myslím si, že náš systém je nastavený relatívne dobre. Kto má výsledky, má sa dobre, teda aspoň by sa mal mať dobre. Oproti iným štátom sa nemáme najhoršie, no každý systém má svoje výhody aj nevýhody. 
 

 ⋅Zdroj foto: archív SS

Dokážeš byť úspešná vo vodnom slalome, a zároveň vynikať aj v škole. Prezraď, ako to dokážeš prepojiť?

Ako som už spomínala, keď odniekiaľ prídem, sem-tam sa stane, že za deň píšem aj viac ako 3 písomky. Moja taktika je vtedy nasledovná - vybrať si najmenšie zlo. Ak viem, že mám v nejakom predmete dobré známky, tak keď dostanem 3, nič sa nestane, pretože už na tú ďalšiu písomku sa naučím. Treba si určiť priority a hneď všetko pôjde. A samozrejme, tréningy sa dajú sem tam prispôsobiť škole. 

Si v maturitnom ročníku. Už vieš, kde budú smerovať tvoje kroky po úspešnom ukončení štúdia na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne?

Pomaly si už vyberám svoju vysokú školu. O to to mám ťažšie, pretože miest, kam ísť, nie je veľa, pretože som vždy viazaná na vodnoslalomársku trať. Bratislava a Praha sú zatiaľ najlepšie varianty. Istotne bude tiež veľkú rolu zohrávať, ktorá škola mi bude tolerovať šport.

Dosť bolo o športe. Porozprávajme sa o tebe. Čo robíš najradšej, keď nie si na vode?

Už 12 rokov hrám na akordeóne. Hudba je skvelý relax za každých okolností. Okrem toho, ako správna žena, mám rada nákupy a celkovo móda sú vždy skvelým riešením. Prípadne výlet niekde do prírody alebo obzrieť si nové mestá, kde som predtým ešte nebola.
 

 Sydney, v ktorom trávi Soňa niekoľko mesiacov v roku, jej stihlo prirásť k srdcu. ⋅ Zdroj foto: archív SS

Vďaka tvojej športovej kariére si videla takmer celý svet. Ktorá z krajín ti najviac prirástla k srdcu?

Najviac istotne Austrália. Posledné štyri roky som tam každú zimu. V meste Sydney je vždy čo robiť a keď nepádlujeme, každú voľnú chvíľu sa snažíme využiť na nejaký výlet po Austrálii.

Pomerne veľkú časť roka tráviš v zahraničí, čo ti vtedy najviac chýba z rodnej Oravy?

Toho, čo mi chýba, je veľmi veľa. Najviac rodina a kamaráti, potom samozrejme, slovenská kuchyňa, bryndzové pirohy od starkej, halušky, jedlá s knedľou a naša príroda, samozrejme. Mnoho ľudí si ani len neuvedomuje, aké je Slovensko krásne! A k tomu na Kubíne a celkovo na Orave sa mi páči, že keď si spomeniem na čokoľvek, mám to hneď „pod nosom“. Keď som vravela kamarátom z Austrálie, že čo všetko máme v takom malom meste, nechceli mi ani veriť. Chcem sa ísť lyžovať, za 20 minút som už aj obutá na svahu. Keď sa chcem ísť okúpať, hneď v meste môžem využiť aquapark. Máme neskutočne veľa možností, ktoré si ani len neuvedomujeme. A hlavne všetky sú veľmi blízko.
 

Voda sa počas tréningov a pretekov neustále mení. Kajakár preto musí byť neustále v strehu. ⋅ Zdroj foto: archív SS

V čom vidíš najväčší potenciál Oravy? 

Vraví sa, že Orava je jeden z tých starých regiónov. Bolo by skvelé mať viac miest, kde by mohli chodiť turisti a pozrieť si naše kroje, drevenice. Takéto miesta na Orave aj sú, akurát málokto o nich vie. Druhá vec je naša príroda. Už len ten výhľad zo Skalky alebo z Choča je nádherný.

Na Soninom instagramovom profile môžeš srdiečkovať jej fotky z pretekov alebo krajín, ktoré v rámci vodného slalomu navštívila.


Mohlo by vás zaujímať

Najväčšia databáza starostlivo vyberaných zážitkov na Orave