Namiesto bieleho lekárskeho plášťa sa napokon takmer dennodenne oblieka do rôznych kostýmov a masiek. Túžba stať sa hercom bola silnejšia.
K divadlu ho priviedol starší brat Vojtech. „V čase, keď som bol ešte na strednej, Vojto študoval na VŠMU (Vysokej škole múzických umení, pozn. red.) divadelnú réžiu a dramaturgiu. Vždy, keď prišiel domov, rozprával o divadle, divadelných hrách, skúškach, inscenáciách, škole i herectve. Fascinovalo ma to stále viac a viac, až som sa nakoniec odhodlal vyskúšať to.“ Ďalším impulzom bola príležitosť účinkovať v programe na oslavách výročia založenia gymnázia: „S mojim dlhoročným kamarátom a spolužiakom Samom sme sa rozhodli urobiť v rámci programu scénku. Prevzali sme ju od Rowana Atkinsona a mala názov Shakespearovské umenie. Zožali sme veľký úspech. Bol to ďalší moment, keď som si uvedomil, že by som to s herectvom mohol skúsiť a že by ma to asi naozaj bavilo.“
Najskôr hnev, neskôr veľká radosť
Michalovi rodičia sú lekári, aj preto pôvodne zvažoval vydať sa touto cestou. „Videli sme so súrodencami prácu našich rodičov, fascinovalo nás to. Keď sa otec dozvedel o mojej prvotnej túžbe stať sa lekárom, zariadil mi dokonca doučovanie z biológie a chémie v Martine.“ O to viac ho šokovala správa, že sa syn nakoniec rozhodol pre herectvo. „Vtedy skoro dostal infarkt (smiech) a mama tiež. Týždeň sa so mnou nebavil, mamina bola zúfalá a veľké šance uspieť na prijímačkách mi nedávali.“ Úspešné zvládnutie pohovorov obavy i počiatočný hnev rodičov zlomili. „Boli veľmi prekvapení a zároveň mali obrovskú radosť, keď som skúšky zvládol na prvýkrát. Podporujú ma v tom, čo robím. Snažia sa chodiť na všetky premiéry a mňa teší, že majú zo mňa radosť a sú na mňa hrdí.“
Mestské divadlo Žilina pripravuje ďalšie inscenácie, kde budete môcť Michala Kolejáka vidieť. A to konkrétne v inscenácii: Juli Zeh /Charlotte Roos: Žltá čiara, Roland Schimmelpfennig: Deň, keď som ja už viac nebol ja, Sauter/Studlar: Peniaze!
Viac informácií o premiérach nájdete na internetovej stránke Mestského divadla Žilina.
Momentálne má Michal odohraných 27 inscenácií, počas ktorých stvárnil niekoľko zaujímavých postáv. Najlepšie sa však cítil v úlohe Goga v Laholových Škvrnách na Slnku, ktorú režíroval jeho brat s manželkou. „Gogo je veľmi vďačný charakter, dá sa uchopiť v najrôznejších polohách a herec má priestor sa skutočne vyblázniť.“ Ďalšou obľúbenou postavou bol Voloďa z inscenácie Smrť sa volá Engelchen. Hoci sa účinkovanie v komediálnych žánroch môže zdať oproti dráme omnoho jednoduchšie, Michal to vidí inak: „V komédii akoby človek potreboval vydať zo seba viac energie, musí byť presný v rámci humoru a nepodliezať zbytočne divákom za každú cenu. Je tam veľké riziko, že sa diváci vôbec nemusia zasmiať, čo pre herca znamená hotové peklo. Samozrejme, treba byť koncentrovaný a snažiť sa opäť chytiť tempo. To však platí aj pri tragédiách či drámach.“
Brat – režisér i kritik
S bratom Vojtom majú veľmi dobrý vzťah, no v práci si nič neodpustia: „Je pre mňa vzorom. Na javisku však máme dohodu, že ma nemá šetriť. Tam je to jednoducho vzťah režisér a herec. V súkromí si k tomu niekedy povieme ešte viac.“
A čo motivuje Michala, keď prežíva ťažšie chvíle? „Najmä rodina, priatelia, najlepší kolegovia z divadla, vzostupy aj pády, neutíchajúca chuť pracovať, učiť sa a zlepšovať. A samozrejme môj šéf, režisér a patrón Eduard Kudláč.“ (smiech)
Na Oravu sa najčastejšie a najradšej vracia kvôli rodičom a spomienkam: „Orava je pre mňa veľmi vzácnym miestom. Často nostalgicky spomínam na detstvo, ktoré som tu prežil. Okrem rodičov sa sem veľmi rád vraciam aj kvôli spolužiakom zo strednej, s ktorými sa vždy v čo najväčšom možnom počte zídeme.“
Michal KOLEJÁK - študoval na osemročnom gymnáziu Martina Hattalu v Trstenej. Po maturite nastúpil na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, kde vyštudoval herectvo pod vedením Emílie Vášaryovej, Zuzany Kronerovej a Juraja Nvotu. Následne dostal stály angažmán v Mestskom divadle Žilina, kde pôsobí doteraz. Michal hrá aj v dvoch inscenáciách v Slovenskom národnom divadle. S bratom Vojtechom každý rok v rámci zoskupenia Trieska v oku vytvoria inscenáciu, s ktorou hosťujú po celom Slovensku.