Všetko začalo hudobnou na ZUŠ, pokračovalo školskou kapelou a mládežníckym zborom a končilo spoluprácou s televíziou JOJ a Markíza. Zvukár a klavirista, ktorý svoj voľný čas venuje deťom a rozvíjaniu mladých talentov.
Odkiaľ pochádzaš a kde si študoval? Kde celá tvoja hudobná kariéra začala?
Som rodený Námestovčan. Popri základnej škole na Brehoch som chodil na ZUŠ Ignáca Kolčáka na hudobnú. Potom som sa dostal na gymnázium. Už popri základnej i strednej škole som hrával v školskej kapele aj v mládežníckom zbore, vďaka čomu som sa dostával viac a viac k hudbe. A tak som sa rozhodol v tomto odbore pokračovať a študovať niečo s umením. Dostal som sa na VŠMU v Bratislave na odbor zvuk, zvuková skladba a kompozícia hudby. Tam som aj doštudoval a získal titul magister umenia.
Z akých predmetov si sa rozhodol na gymnáziu maturovať?
Ja som mal to šťastie, že som už vo februári v maturitnom ročníku vedel, že som prijatý, lebo na umelecké školy bývajú prijímačky skôr. Na základe toho som si teda vybral maturitné predmety – dejepis a umenie a kultúru.
Tomáš vyštudoval VŠMU v odbore zvuk, zvuková skladba a kompozícia hudby. ⋅ Foto: archív T. B.
Akým smerom sa pohol tvoj život po vysokej škole?
Čo sa týka profesie a živobytia, venujem sa tomu, čo som vyštudoval na VŠMU a to je zvuk a komponovanie. Živím sa ako zvukový majster, mám vlastné zvukové štúdio, tvorím pre rôzne televízie, pracujem v rôznych televíznych programoch, robím znelky do televíznych relácií a do reklám alebo natáčam seriály, filmy, krátke videá a dokumentárne filmy. A popri tom sa stále snažím hrávať ako klavirista v kapelách, snažím sa organizovať rôzne koncerty a podujatia.
Tomáš Balák sa živí ako zvukový majster. Na fotke s akordeonistom Tomášom Valíčkom. ⋅ Foto: archív T. B.
Akým hudobným projektom si sa venoval a na čom momentálne pracuješ?
Na VŠMU nás viedli k tvorbe umelecky hodnotných diel, takže kým som študoval, venoval som sa nakrúcaniu a zvukovej post produkcii na študentských filmoch. Niektoré z nich boli natoľko úspešné, že sa dostali na známe filmové festivaly a tam získali viacero zaujímavých ocenení. Zapojili sme sa aj do medzinárodnej súťaže vyhlásenej v Amerike, ktorej úlohou bolo natočiť film za 24 hodín. Tam sa nám podarilo získať druhé miesto.
Teraz po vysokej škole sa prevažne venujem tvorbe televíznych relácií a programov, ako sú televízne šou Česko-Slovensko má talent alebo Najväčší víťaz, prípadne seriály pre televíziu Joj a Markíza. A popri týchto aktivitách sa venujem ešte komponovaniu hudby do tanečných a divadelných predstavení. Niektoré z nich sa hrali aj v Slovenskom národnom divadle.
V súčasnosti sa okrem komponovania hudby venuje aj tvorbe televíznych programov. ⋅ Foto: archív T. B.
Aký máš vzťah k svojmu rodnému mestu? Na čo rád spomínaš, keď si ďaleko od domova?
Oravu zbožňujem. Strávil som tu takmer celý život, tento región mi veľmi prischol k srdcu. Pre mňa je Orava najlepšie miesto na život. Viem si tu predstaviť aj svoju budúcnosť. A budem sa snažiť, aby som tu jedného dňa mohol vychovávať svoje deti, mať tu svoju rodinu, nájsť si tu zázemie.
Námestovo sa mi páči hlavne kvôli svojej polohe, lebo si myslím, že nájsť miesto, ktoré leží na brehu priehrady, má vlastný ostrov, úžasnú prírodu naokolo a takisto aj ľudí, vieme na Slovensku len ťažko.
Páči sa mi životný štýl, aký je tu nastavený. Nie je tu cítiť uponáhľanú dobu. Ľudia sú tu prívetivejší, príjemnejší. Viac mi vyhovuje žiť v menšom meste, s menším počtom ľudí, kde sú vzťahy lepšie, súdržnejšie. Vždy ma to lákalo viac domov, preto som nikdy nemal ambíciu študovať na nejakej zahraničnej škole, cestovať za prácou, čo môže byť trošku na škodu, ale rozhodol som sa vydať cestou venovania času domácej pôde, Slovensku a najviac Orave. Námestovo vzhľadom na svoju polohu, kultúrne a prírodné bohatstvo, nevyužíva svoj potenciál naplno. Viem o mnohých projektoch, ktoré sa majú v najbližšej dobe uskutočniť, aby sa táto situácia zlepšila. Verím, že tieto kroky spríjemnia život domácim, ako aj turistom, ktorých by to tu chcelo viac.
Prečo sa človek, ktorý tak veľmi zbožňuje pokojný oravský život rozhodol odísť do Bratislavy?
Tým, že som sa chcel profesionálne venovať umeniu, musel som vycestovať, lebo, povedzme si úprimne, Orava zatiaľ neponúka také možnosti, aké by sa patrilo, čo sa týka štúdia. Keď som sa hlásil na vysokú školu, tak som si dal len jedinú prihlášku. Hneď mi to vyšlo, takže som nijak nepremýšľal nad tým, kde inde by som mohol byť ako v Bratislave. Síce školstvo na Slovensku nie je dokonalé, má svoje chyby, no i napriek tomu si myslím, že by každý mal minimálne vyskúšať ísť na vysokú školu. Každý si z toho odnesie niečo iné, a nielen z profesného hľadiska, ale aj do života. Ja som mal vďaka tomu možnosť spoznať mnoho ľudí, inšpiratívnych ľudí, známych ľudí, od ktorých som sa veľa naučil. Všetky tie poznatky, ktoré som získal, chcem jedného dňa zúročiť a priniesť aj tu, na Oravu.
„Som rád, že ma rodičia niekedy až nútili, aby som dochodil hudobnú, aby som sa snažil a nehodil to za hlavu. Lebo keď som bol malý, boli chvíle, keď som si mal vybrať, či som chcel ísť von s kamarátmi alebo cvičiť na klavíri. Som rád, že ma vtedy do toho tlačili, lebo teraz som im naozaj vďačný. Vďaka nim som svoj talent zveľaďoval, aby som si mohol raz splniť svoje ciele. Vďaka hudbe som sa dostal do skupiny ľudí s podobnými záujmami, s ktorými som na jednej vlne, máme podobné ciele a to všetko nás posúva ďalej. Snažíme sa preto robiť aktivity, ktoré nás spájajú.“
Obyvatelia Námestova ťa mohli neraz vidieť na akciách, ktoré tu prebiehali. Akej dobrovoľníckej činnosti sa na Orave venuješ?
Väčšina projektov a aktivít, ktorým sa na Orave venujem, sú bez nároku na honorár. Štvrtý rok v rade som bol oslovený centrom voľného času Maják do poroty Orava má talent, kde som mal možnosť spoznať mnoho mladých talentov z Oravy.
Tradičné aktivity, ktoré tu robíme sú napríklad Vianočný benefičný koncert. Hlavnou myšlienkou tohto koncertu je pomôcť ľuďom, na ktorých sa šťastie v živote veľmi neusmialo. Každý rok sa snažíme nájsť prostredníctvom námestovského anjela rodinu, ktorá má choré dieťa a venovať jej výťažok z koncertu. Veríme, že sa im vďaka nám podarí postaviť na nohy. Nedávno nám mamička poslala video, ktoré nás dojalo. Pred dvoma rokmi sme robili benefičný koncert pre jedno mladé dievča, vozíčkarku, ktorá ochrnula po dopravnej nehode. Doktori jej nedávali žiadnu šancu, no i napriek tomu sme videli ako vo videu dievča robí pokroky, dokonca chodí po kolenách. A toto sú veci, ktoré nás motivujú robiť to ďalej. Najviac sa snažíme pomáhať deťom, lebo ony sú tá skupina, na ktorej stojí budúcnosť a nikdy nevieme, kedy nám tieto deti jedného dňa pomôžu.
Vďaka benefičnému koncertu vznikla ďalšia iniciatíva, ktorú sme rozvinuli – hudobný tábor s názvom Music Camp. Vytvorili sme ho na zelenej lúke, z ničoho. Prvý rok sme mali takmer rovnaký počet detí ako lektorov, čo bolo zhruba 17-20 detí. Bolo to síce milé, ale čakali sme viac. Prekvapenie prišlo už po prvom roku, keď sa dostal camp do povedomia ľudí a minulý rok sme museli dokonca ukončiť registráciu po dvoch hodinách, pretože už nezostali voľné miesta. Našou myšlienkou nebolo vytvoriť tábor, kde sa len deti zabavia a rodičia budú mať týždeň pokoj, ale aby si deti z tábora niečo odniesli – zážitky, schopnosť pracovať tímovo, a tiež sme sa ich snažili hlavne viesť k hudbe.
Spoločná fotografia z Music Campu. ⋅ Foto: archív T. B.
Ako konkrétne takýto tábor prebieha? Čo čaká deti, ktoré sa naň rozhodnú prihlásiť?
Tábor fungoval tak, že sa deti najskôr oťukali a zoznámili. Každý si potom vybral hudobný nástroj, na ktorom chce hrať alebo už hrá. Snažili sme sa počas táboru odstrihnúť deti od klasickej hudby, ktorej majú na ZUŠ dosť a pripravovali sme ich na záverečný koncert. Práve ten bol momentom, ktorý prekvapil väčšinu rodičov. Nečakali takéto pokroky za tak krátky čas. Samozrejme, nie je možné vytvoriť zázraky, keď sú v tábore deti rôznej vekovej skupiny, s rôznym talentom a charakterom, ale snažili sme sa ich motivovať k hudbe, nájsť s nimi tú správnu cestu a ísť ňou ďalej. Snažili sme sa im dať všetko a dalo nám to poriadne zabrať. Na druhej strane sme sa všetci vrátili psychicky oddýchnutí, lebo deti človeku dajú toľko pozitívnej energie, koľko nezíska za celý rok.
Našli sme ťa aj na stránke organizácie OZ V.I.A.C. Na akých projektoch s nimi spolupracuješ?
S OZ V.I.A.C. spolupracujem každý rok. Organizujeme podujatie Gospel Workshop, na ktorom sa zúčastňujem s kapelou. Po projekte v zahraničí, ktoré bolo spojením centier podobných OZ V.I.A.C., v Belgicku a v Portugalsku, som dostal ponuku, ktorú som nemohol odmietnuť – mentorovať a viesť mladú osobu z Oravy, ktorá má chuť rozvíjať svoj talent v oblasti hudby. Tento rok mentorujem mladé, šikovné dievča a dúfam, že jej dám všetko čo budem môcť a čo bude ona potrebovať. Naša spolupráca funguje tak, že spolu komunikujeme, píšeme si, posielame si nahrávky a keď sa nájde čas, stretneme sa, sadneme spolu za nástroj a tvoríme. Slečna sa chce venovať vlastnej hudbe, preto je našim cieľom na konci projektu nahrať u mňa v štúdiu jej autorskú skladbu, ktorú následne odprezentujeme. Naša spolupráca po tomto roku určite nekončí, nemám problém jej akokoľvek pomôcť v budúcnosti. Ľudia čo ma poznajú vedia, že málokedy viem povedať niekomu nie. Rád pomôžem keď treba.
Prostredníctvom OZ V.I.A.C. sa Tomáš každý rok stáva mentorom mladého človeka, ktorého vedie v oblasti hudby. ⋅ Foto: archív T. B.
Čo chystáš v priebehu tohto roka? Na ktorých oravských projektoch sa budeš podieľať? Čaká ťa niečo veľké v tvojej kariére?
V najbližšej dobe pripravujeme MUSIC CAMP a premiérový TANEČNO CAMP. Okrem toho pracujeme na Oravskom festivale pohybu a tanca - Tanečno, ktorý sa uskutoční 16. 6. v Námestove. Záver roka bude patriť už tradičnému Gospel workshopu, ktorý sa už 6. rok organizuje v Trstenej pod OZ V.I.A.C. V decembri to bude 7. Vianočný benefičný koncert, ktorým chceme pomôcť ďalšiemu zdravotne postihnutému dieťaťu z Oravy. Plánujem podporiť vznik Námestovského mládežníckeho parlamentu, ktorý by riešil otázky študentov a mladých, prípadne prinášal nejaké nové inovatívne nápady, návrhy a riešenia pre mesto Námestovo. Okrem týchto námestovských a regionálnych aktivít budem mať možnosť účinkovať okrem iného v Slovenskom rozhlase, komponovať hudbu do dvoch tanečných predstavení, v máji nakrúcať celovečerný film s česko-slovenskou koprodukciou, či oficiálne otvárať vlastné nahrávacie štúdio.
Foto: archív T. B.
