Vyštudoval environmentálny manažment v Banskej Bystrici a každý rok sa vyberie niekam do sveta, kde hľadá inšpirácie, ktoré vkladá do kníh.
Tento rok bol v Írsku, predtým v Gruzínsku, Texase, Ukrajine, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Škótsku. Má rád nové zážitky. "Malé porovnanie Škótska s Írskom. Írske pivo guinnes je drahé, ale chuti skvele. Škótske pivo nie je veľmi chutné, dokonca je teplé a husté ako polievka. Jeden večer som strávil do záverečnej v tradičnom írskom pube, krásne hrali írske pesničky a keď spevák začal spievať, z jeho hlasu išla príjemná melanchólia, cítil som pri srdci príjemné hrejivé teplo.“
Veľkou záľubou Medarda Slovíka je cestovanie, fotografia pochádza z jeho cesty v Gruzínsku. • Foto: Archív M.S.
Píše už od malička, poézia ho lákala už dávno. „Keď som bol malý, chodil som do knižnice v Rabči a do zošitov som si vymýšľal dobrodružné príbehy. Na strednej škole som veľa písal básničky. Dokonca, jedna báseň mi vtedy vyšla aj v časopise Mladé rozlety.“ Svoje básne, príbehy a poviedky publikoval aj v literárnych časopisoch Dotyky, Romboid a Slovenské pohľady.
V novej knihe pod názvom Stretnutia naslepo nájdeme rozmanité príbehy. Miestopisné, cestopisné, cestovateľské a spomienkové. Príbehy v tejto knihe sú dobre a vtipne napísané. Časť v tejto knihe je venovaná spomienkam zo stredoškolských čias a zážitkom zo Škótska.
Súbor autorových diel. • Foto: Archív M.S.
„Rád cestujem a navštevujem miesta, kde sa vždy stane niečo neobyčajné. Príbehy si zapisujem, aby som sa k nim mohol vrátiť. Potom ich upravujem, dotváram, chcem aby to bola pútavá literatúra. Nespomínam len na to, čo som videl a počul. Niekde pridám trocha fantázie, aby príbeh stál za reč..“
V práve vydanej zbierke sú aj poviedky staršieho dáta, ktoré písal ešte hrabalovským spôsobom na písacom stroji, ako napríklad Muži zo stanice či Tajomná vidiečanka. „Klepot stroja prerážal ticho noci a príbehy sa rodili uprostred oravskej prírody pod Babou horou na jedno nadýchnutie. Teraz som sa k ním vrátil, prepísal ich v počítači, no písací stroj už dávno nemám, stratil sa niekde v čase.“
Autorové diela
Prvá kniha Medardovská kvapka (1999), Kontaranto (2003), Horské dúšky medu (2007), Psie modré nebo (2014), Stretnutia naslepo (2017)
Autor sa inšpiruje zahraničnými ale aj slovenskými spisovateľmi. „Po ceste do stovežatej Prahy som si prečítal knihu Príliš hlučná samota, mal som šťastie, stretol som sa s autorom knihy, spisovateľom Bohumilom Hrabalom v jeho obľúbenej pivničke U zlatého tigra, bola tam fantastická atmosféra. Mal som rád jeho príbehy.“
Do novej knihy autor zaradil aj príbehy z Oravy, v ktorých jeho očiam neunikla krása oravskej prírody. Má vzťah k Hviezdoslavovej hájovni, kde je stála expozícia venovaná slovenským literárnym velikánom P. O. Hviezdoslavovia a Milovi Urbanovi, najviac inšpirácie práve čerpá z kraja básnikov spod Babej hory.
Autor čerpá najviac inšpirácie z hôr. • Foto: Archív M.S.
„Veľmi ma potešia pozitívne recenzie, aj to keď niekoho stretnem na ulici a spýta sa ma, kedy bude ďalšia knižka.“ Z novej knihy sa veľmi teší, hovorí, že držať v rukách svoje dielo je ako keď sa narodí malé dieťa.
Príprava jednej knihy trvá približne jeden – dva roky. Medard Slovík prezradil, že hoci piata zbierka vyšla len nedávno, pracuje na ďalšej. „Rozpísaný už mám aj ďalší príbeh. Chcem aby bol o mojej rodnej Orave.“
Mladým spisovateľom radí, aby sa nebáli písať: „Každý má svoju cestu. Ak má niečo človek v sebe, nech za tým ide. Treba byť trpezlivý, niekedy to trvá aj dlhšie. Možností na rozvoj je veľa. Existujú literárne súťaže, rád im pomôžem aj ja.“
