Aj napriek tomu, že ako ochranár prírody má schodené kilometre aj mimo turistických chodníkov, je niekoľko miest, ktoré Michalovi Kozoňovi prirástli k srdcu.
„Od detstva chodievam na Pilsko, mám tam svoje obľúbené miesta. Nie som typ turistu, ktorý sa snaží čo najskôr dostať na vrchol kopca, radšej sa zdržiavam v lese pod ním. Deň možno pekne stráviť túrou na Babiu horu a už na spomínané Pilsko. Zaujímavý je určite aj náučný chodník od Slanej vody okolo rašelinísk až na Babiu horu. Cestou sa toho turisti môžu veľa dozvedieť a stráviť tak príjemný deň v prírode,“ odporúča.
Chránená krajinná oblasť Horná Orava je jednou zo štrnástich slovenských chránených krajinných oblastí. Zriadená bola v roku 1979 a dodnes zasahuje do okresov Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Má rozlohu viac ako 50 000 hektárov a jej najväčšiu časť tvoria lesy. Zo všetkých strán na ňu postupne nadväzujú ďalšie chránené územia - na východe Tatranský národný park, na západe zas CHKO Kysuce a smerom na juh od Dolného Kubína Národný park Malá Fatra.
Rašelinisko na hornej Orave. ⋅ Foto: archív M.K.
Lesom by ste mali kráčať tak, aby ste po sebe nezanechávali stopy
Bez ohľadu na to, či sa vyberáte na prechádzku po lúke, ktorá nespadá pod žiadny stupeň ochrany, alebo idete na túru do chránenej krajinnej oblasti či národného parku, snažte sa byť vždy ohľaduplní. Na Orave máme hotové poklady, ktoré uchránime pre ďalšie generácie práve starostlivým prístupom. „Bežný peší turista, ktorý sa vyberie na turistiku a kráča po vyznačenom chodníku, nerobí lesu žiadnu zlobu. Nemal by však byť príliš hlučný a takisto, to čo si do lesa donesie, by mal z neho aj odniesť,“ vysvetľuje Michal Kozoň z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
Počas turistiky po sebe nezanechávajte žiadne stopy.
Na túru sa vyberajte vždy pripravení
Často svoje plány meníme na poslednú chvíľu, pričom obrovský vplyv majú práve zmeny počasia. A aj napriek tomu, že sa rozhodnete vyraziť do hôr v to ráno, naštudujte si trasu dopredu. Existuje množstvo internetových stránok, blogov a kníh, ktoré vás nasmerujú správnym smerom. Zoberte si so sebou mapu a skontrolujte predpoveď počasia. A aj keď to môže vyznievať banálne, nezabúdajte na pitný režim, prikrývku hlavy a pršiplášť alebo celtu, ktoré využijete v prípade neočakávaných zmien. „Na oravských turistických chodníkoch by ste zablúdiť nemali. Sú značené dobre,“ pokračuje Michal.
V lesoch môžete z radov veľkých šeliem zahliadnuť medveďa, vlka a vo výnimočnom prípade rysa. Vždy si treba uvedomiť, že aj napriek svojej veľkosti a sile sú tieto zvieratá plaché. Preventívne im preto o sebe v lese dajte vedieť. „Netreba kričať. Stačí kopnúť do kameňa, zašuchotať, alebo sa rozprávať v bežnej zvukovej intenzite. Medveď (a iná šelma) o vás vie a snaží sa vám vyhnúť,“ dopĺňa Michal Kozoň. Niekedy sa však stáva, že človek medveďa prekvapí. „Skúste si to predstaviť vo vlastnej situácii - stretnete niekoho cudzieho v záhrade, kde sa hrajú vaše deti. Tiež by vám to nebolo príjemné a aj vy by ste sa zľakli.“
Netreba po lese kričať. Stačí kopnúť do kameňa, zašuchotať alebo sa rozprávať v bežnej zvukovej intenzite.
Prírodné lokality výnimočné pre celé Slovensko
„Orava má pre mňa dva významné prírodné úkazy – rašeliniská a horské smrekové pralesy. Na Slovensku nenájdete rašeliniská v takom rozsahu a tak zachovalé, ako práve tu.“ Podobné je to aj s horskými smrekovými pralesmi, ktoré sa vyskytujú pri Pilsku a Babej hore. V prípade obidvoch prírodných úkazov je vyhlásený najvyšší – piaty stupeň ochrany. „Tieto lokality ma doslova fascinujú. Čo sa týka pralesov, nikto tam v podstate nič nerobí, nepoľuje sa tam na zver, nerúbu sa stromy a ani sa tam nepoužívajú pesticídy; ide len o sledovanie prírodných procesov,“ vysvetľuje Michal Kozoň. „Takto vnímam pravú ochranu prírody - všetko je tak, ako chce príroda. To je to najcennejšie.“
Sila prírodných procesov. ⋅ Foto: archív M.K.
Na severe Oravy sa nachádzajú aj zachovalé rašeliniská. „Podnebie Oravy veľmi prialo a praje rašeliniskám – základnými predpokladmi pre ich vznik sú dostatok dažďa a nepriepustné podložie.“ Časť rašelinísk sa nachádza pod Oravskou priehradou. Veľké plochy môžete nájsť pri Suchej hore, v Oravskej Polhore, Kline, Beňadove, atď. Priamo na rašeliniská sa nedostanete, keďže tam platí štvrtý a piaty stupeň ochrany. Je možné sa však dostať na ich hranice a sledovať ich z náučného alebo turistického chodníka.
„Takto vnímam pravú ochranu prírody - všetko je tak, ako chce príroda. To je to najcennejšie."
V rámci CHKO Horná Orava žijú viaceré chránené a ohrozené druhy flóry a fauny; v blízkosti najviac chránených oblastí aj rôzne endemity. Jedným z najznámejších je rožec alpínsky babiohorský – ten nerastie nikde inde, len na Babej hore. Počas turistiky tiež nezabúdajte na to, že trhanie chránených rastlín vás môže vyjsť draho – na pokutu vo výške dvoj- alebo trojcifernej sumy.
Michal Kozoň (28): Pochádza z Námestova. Jeho láska k prírode už od detských čias ho predurčila k povolaniu, ktoré vykonáva s mimoriadnym zanietením. Sám o sebe s úsmevom hovorí, že má 25-ročnú prax v odbore. Študoval na Technickej univerzite vo Zvolene a tiež odbor Ekológia lesa na Mendelovej univerzite v Brne. Po ukončení štúdií pracoval dva roky v CHKO Horná Orava. Momentálne sa naplno venuje práci v Lesoochranárskom zoskupení VLK.
