Hudobne nadané deti, ale aj deti s túžbou hudbe sa venovať, sa tu každoročne stretnú, vyberú si hudobný nástroj a lektori im ukážu ako na to. Okrem hrania na hudobných nástrojoch sa tu deti naučia aj zborový spev a sú súčasťou záverečného koncertu, ktorý je prístupný verejnosti.
Tento rok sa konal 28. júla v Námestove pred kultúrnym domom. Deti mohli ukázať, čo sa za týždeň dokázali naučiť, mali možnosť vystupovať a zahrať si moderné piesne, ktoré na bežných hudobných školách alebo záujmových krúžkoch chýbajú. Lektori a animátori sa snažia touto cestou priviesť deti k radosti z hudby, jej tvorby, a tiež k motivácii posúvať sa ďalej, nebáť sa trémy a nezanevrieť na svoj talent.
Novinkou tohto ročníka bola spolupráca s Tanečno Campom, ktorý sa konal prvý rok. Aj tu prišli deti povzbudiť a učiť špičkoví lektori, ktorí tancujú na medzinárodnej úrovni.
Organizačný tím je partiou hudobníkov a dlhoročných priateľov. ⋅ Zdroj foto: Facebook Music Camp
Timotej (organizátor): Všetko sa začalo pred šiestimi rokmi. Vtedy sme organizovali prvýkrát Vianočný benefičný koncert pre zdravotne znevýhodnené dieťa z Oravy. Povedali sme si, že nám chýba nejaká letná akcia. Nielen ísť na chatu, ale vytvoriť niečo, čo by malo význam aj pre spoločnosť. A tak sme sa rozhodli urobiť letný tábor. Pred tými šiestimi rokmi to ale nebolo možné uskutočniť. Boli sme na školách, na brigádach. Ďalšie leto sme už boli všetci doma, a tak sme sa rozhodli uskutočniť náš nápad – zorganizovať detský tábor s názvom Music Camp, ktorý sa bude celý točiť okolo hudby. Nechceli sme bežný tábor, ale taký, kde prídu hudobníci, učitelia zo súkromných a umeleckých škôl a deťom dajú niečo viac ako len zručnosť hrať na hudobnom nástroji. Odovzdajú im svoje skúsenosti z hudobnej kariéry. Deti, ktoré skončia na hudobných školách, kde sa učia rôzne hudobné techniky a cvičia bez toho, aby reálne hrali s kapelou, si nikdy nezahrajú niečo komerčné, čo počúvajú v rádiu. A tak sme sa do toho pustili. Prvý ročník bol náročný. Bolo ťažké to celé zosynchronizovať, lebo deti potrebujú nástroje, lektorov,... Nepodarilo by sa to, keby nám hneď na začiatku nepomohla obec Oravská Polhora. Tiež nám pomohli hudobné školy ZUŠ Ignáca Kolčáka v Námestove a SZUŠ Fernezová v Námestove. Bez ich podpory by sa nám to nepodarilo. Takže prvý rok sme ešte celkovo nevedeli ako máme postupovať s deťmi, s organizáciou. Ale páčilo sa nám to, preto sme sa rozhodli aj pre ďalšie ročníky. Všimli sme si, že deti viac ako hudobné nástroje, baví partia naokolo. To je aj dôvod, prečo sú spolu kapely. Robia to s radosťou. Zoberú sa, že si idú zahrať a hrajú, tvoria, namiesto toho, aby len tak sedeli pri pive. Prvý rok to bolo ťažké aj kvôli tomu, že sme nemali žiaden marketing, žiaden web, facebookovú stránku. Robili sme to len tak, „na kolene“. Dali sme o tábore vedieť učiteľom na ZUŠkách, ktorých nápad zaujal. Tí to oznámili svojim žiakom, oni to povedali kamarátom. Rýchlo sa to rozšírilo ďalej. Taktiež sme sa jedného dňa vybrali na akciu, ktorá sa konala v Námestove, urobili sme tam menší hudobný workshop. Hneď sa do tábora prihlásilo dosť detí a počas ďalších ročníkov to už išlo samo. Minulý rok sa registrácia skončila po 2 hodinách, teraz to bolo po 10 minútach, kvôli vyčerpaným kapacitám. Na prvom ročníku bolo 17 detí. Teraz sa to rozrástlo na 50, čo je maximálny počet, ktorý môžeme na tábor prijať. V Music Campe ich bolo 42 a na Tanečno Campe, ktorý sa konal prvýkrát, ich bolo 8.
Medzi typické táborové aktivity patrí aj boj s animátormi. ⋅ Zdroj foto: Fotogaléria Music Camp
Čo sa týka programu, deti tu boli týždeň, od 23. do 28. júla. Ráno mali budíček, raňajky, rozcvičku na ihrisku pod ubytovňou, potom sme prešli na aktivity, typické pre tábory, aby mali dostatok pohybu, boli na čerstvom vzduchu. Zvyšok času sa venujú nácviku – môžu si vyskúšať rôzne hudobné nástroje, potom sa rozhodnú ktorý by chceli, rozhodia sa im úlohy, kto bude čo robiť na koncerte a jednoducho skúšajú, učia sa, trénujú. Niektorí sem prídu už s nejakým nástrojom, na ktorom vedia aj hrať a chcú sa zdokonaliť, iní si ten svoj pravý nevyberú ani do konca táboru. Celý tábor nacvičujú moderné piesne, ktoré odznejú na záverečnom koncerte. Poslednú generálku majú úplne sami. My odídeme preč, vyberieme jedno dieťa, ktoré ich riadi. Učia sa byť ticho, spolupracovať. Sú bez lektora, ktorý by im hovoril, čo a ako majú robiť. Takže ich vychovávame aj v tom duchu, aby sa vedeli zorganizovať, aby vedeli, že hudobník musí byť aj ticho, musí počúvať, ísť s ostatnými, sledovať aj ostatných v kapele. Teda veci, ktoré sa pri bežných cvičeniach alebo doma nenaučia, nezažijú ich. udba ak Hudba tak deti spája. Napríklad niektoré z tých, ktoré tu boli prvý rok a nevedeli ešte nič, majú teraz vlastnú kapelu. Cvičia a zdokonaľujú sa. Prišli tento rok aj zahrať pre deti ako kapela a ukázať im čo dokázali a čo môžu dokázať aj tie deti, ktoré boli na tábore prvý raz.
S nástrojmi nám pomáhajú školy, animátori, lektori. Deti, ktoré už hrajú na nejakých nástrojoch si nosia vlastné. Máme tu bicie, basu, gitary, husle, violončelo, klávesy, saxofón, trúbky, flauty, gajdy. Na každý hudobný nástroj je tu nejaký lektor alebo odborník. Buď je tu celý deň a podieľa sa s nami na tábore alebo je tu externe, teda príde doobeda alebo poobede na workshopy. V našom tíme sú lektori, ktorí vedia veľa ohľadom techník hudby, vedia ako sa starať o nástroje. Deti učia ľudia, ktorí sa hudbou živia alebo ju reálne vyučujú. Takže deti majú poznatky z najlepšieho zdroja. Taktiež mali každý večer nejaký koncert. V prvý večer tu bol Rastislav Huba – jeden z najlepších mladých violončelistov na Slovensku, ktorý pôsobí v Nemecku a vo Švajčiarsku. V druhý večer my lektori, potom deti pozerali film, napokon to bola diskotéka o ktorú sa postarala skupina Perfect na čele s Alexandrom Očkajákom a v posledný večer mali deti generálku. Okrem hudobných aktivít mali cez deň typické táborové aktivity, ako futbal, logické hádanky, grilovanie, skákanie vo vreci, súťaže medzi skupinami, odpaľovanie loptičky gitarou...
Deti si mohli vyskúšať, či sa dá gitara použiť aj ako raketa. ⋅ Zdroj foto: Fotogaléria Music Camp
Rád by som spomenul, že tu okrem lektorov máme jednu veľmi dôležitú osobu, kuchárku Aďku, ktorá sa o nás stará. Človek si povie, že je to samozrejmosť, ale ona to robí s láskou a hlavne bez nároku na honorár, rovnako ako my ostatní. Aj tábor, aj vianočný benefičný koncert sa organizuje bez nároku na honorár, takže nikto z týchto akcií nemá žiaden profit. Všetky peniaze, ktoré zostanú z campu, sa použijú na benefičný koncert. Takáto pomoc drží našu partiu pohromade. Je to možné len z dôvodu, že to ľudia robia nezištne. Keby to tak nebolo a museli by sme všetkých vyplácať, aj ceny za tábor by boli vyššie, čo by bolo pre rodičov náročnejšie. Menej detí by malo možnosť zúčastniť sa tohto campu. Už teraz je mnoho z nich odmietnutých, kvôli kapacitám. Chceli sme, aby ich mohlo prísť čo najviac, a to aj na úkor nášho komfortu. Deti majú svoje izby a my spíme na chodbách, na gaučoch. Rozmýšľali sme samozrejme aj nad tým, ako by sa dali zorganizovať viaceré turnusy, ale je to časovo náročné. Príprava je zložitejšia ako v prípade bežných táborov. Deti tu majú aj interakciu v podobe záverečného koncertu, aby sa naučili vystupovať pred obecenstvom. Pomaly sa učia, že nemusia byť počas vystúpenia v strese, pretože častokrát aj skvelí hudobníci skončia na tom, že majú trému. Odohrajú jeden absolventský koncert a skončia vo svojich izbičkách, lebo ich tréma brzdí. Rok čo rok im ide vystupovanie jednoduchšie, už sa neboja, pretože si na to zvyknú. Ak vidíme, že je niekto ešte malinký, najmladšie dieťa tu malo 6 rokov, tak je s ním nejaký animátor, aby mal istotu, že to zahrá dobre. Práve kvôli tomu, že sa človek bojí, že niečo pokazí, je v strese. Nie je sám, je s ním celá kapela a stačí jeden zlý akord a môže prestať hrať celá hudba. Preto je tam animátor, ktorý je nad vodou, aby dieťa podržal. V každom prípade, deti majú za sebou veľa generálok, takže sa na vystúpenie postupne pripravujú.
Okrem hrania na hudobných nástrojoch sa nacvičoval aj zborový spev. ⋅ Zdroj foto: Fotogaléria Music Camp
Dominika (animátorka a tanečníčka): V tábore vypomáham ako animátorka a podieľam sa na ňom už piaty rok. Najlepšie na campe je, že deti cítia, že animátori sú partia. Robíme to bez nároku na honorár, takže je to pre nás dovolenka. Robíme to teda preto, že chceme. Držíme spolu, nie sú medzi nami rozbroje. Prenáša sa to aj na deti. Tiež sú ako partia, neskupinkujú sa, nikoho neodsúvajú, nikdy sme tu nemali nejaký vážny problém medzi deťmi, ktorý by sme museli riešiť. Väčšinou tu prídu deti s nejakým kamarátom alebo si tu niekoho blízkeho nájdu. Teší ma, keď vidím deti ako rastú a zlepšujú sa. Ako niektoré na prvom tábore boli ešte malé a teraz sú už veľkí a venujú sa hudbe práve vďaka tomuto táboru. Robia veľké pokroky. Vidno, že ich to baví. Niektoré z detí, aj keď majú voľnú chvíľku, cvičia na nástrojoch.
Je skvelé, že deti učia profesionálni lektori, ktorí sa hudbe reálne venujú, majú za sebou hudobné vzdelania, sú učiteľmi hudobnej výchovy. Ja, keď som bola ako dieťa na tanečnom tábore, prišli animátorky, ktoré vedeli tri kroky, roznožku a tie sme robili stále dookola Tu je to iné. Napríklad tento rok prišiel ako hosť Rastislav Huba. Vďaka tomu robia deti väčšie pokroky, lebo majú vyššie ambície. Samozrejme, že sa na tábore za týždeň nenaučia hrať ako profíci, ale motivuje ich to k zlepšovaniu sa a majú túžbu niekam sa dostať.
Deti z Tanečno Campu si vychutnávali ranné rozcvičky pri Oravskej priehrade. ⋅ Zdroj foto: Fotogaléria Music Camp
Hana (lektorka a tanečníčka): Sme radi, že sa nám tento rok podarilo obohatiť táborovú atmosféru aj o niečo iné ako o hudbu, ktorá je tu absolútne prvoradá. Podarilo sa nám obohatiť tábor o ďalšiu umeleckú zložku, a tou je tanec. Našim cieľom bolo predstaviť deťom 5 tanečných štýlov: jazz, latino, klasický tanec, moderný tanec a hiphop. Sú to úplne odlišné štýly a chceli sme, aby deti pochopili, že nemusia tancovať iba jedným štýlom, ale že sa môžu navzájom kombinovať, že sa všetko sa dá využiť v pohybe, v tanci. Bolo super, že sme sa mohli spojiť s hudobným campom, mali sme spoločné aktivity a deti sa navzájom spoznali, komunikovali, obohatili sa navzájom o hudobnú aj tanečnú zložku, a pochopili, že tieto dva druhy umenia sú si veľmi blízke. Snažili sme sa, aby si hlavne užívali pohyb, tanec. Nechceli sme, aby sa naučili len rôzne choreografie a kroky, ale hrali sme aj tanečné hry. Našim cieľom bolo, aby si vybudovali lásku k pohybu, aby tancovali pre radosť, nie preto, že im niekto povie, teraz tancuj, teraz sa takto hýb. Chceli sme, aby mali túžbu tancovať, keď začujú nejakú hudbu. Myslím si, že práve to sa nám podarilo. Deti boli skvelé, nadané, nezastaviteľné. Je to veľmi dobrá cesta a tak dúfam, že sa nám podarí v tom pokračovať, pridružiť tanec k hudbe.
Ja som z Brna a študujem na VŠMU v Bratislave. Stojí mi to za tú diaľku, už len kvôli atmosfére. Zapojila som sa práve do tohto campu, lebo to išlo tou kamarátskou zložkou. Poznáme sa zo školy a Andrej Štepita, ktorý je spoluorganizátor Tanečna, ma požiadal o spoluprácu a ja som povedala, že do toho určite pôjdem.
Aj keď spolu tábory spolupracujú, deti sú úplne oddelené. Mali sme 8 detí. Bolo medzi nimi veľké vekové rozpätie, od 7 do 17 rokov, takže sme sa snažili prispôsobovať tanec vekovému rozmedziu, aby si všetci zatancovali. Na vystúpení teda deti predvedú úžasné choreografie. Sú z toho nadšené. Dúfam, že sa Tanečno podarí zorganizovať aj o rok. Bola tu úžasná atmosféra. Včera sme sa mohli podieľať na generálke, takže aj deti z Tanečna mali možnosť pozrieť sa na detských hudobníkov. Najviac čo nás môže tešiť sú úžasné výsledky.
Deti z Tanečna s lektorkou Haničkou. ⋅ Zdroj foto: Fotogaléria Music Camp
Benjamín, 16 (účastník campu): Som tu najstarší a som tu zároveň najdlhšie - štvrtý rok. Podľa mňa je tento tábor dobrý v tom, že sa deti naučia hrať v kapele a zároveň spolupracovať. Popritom tu ale sú aj normálne táborové aktivity. Páčilo sa mi, že to bolo spojené s tanečným campom, pretože s hudbou sa spája tanec. Ja hrám na bicích, na gitare a na basgitare. Na koncerte budem hrať iba na bicích.
Vidno, že animátori sú dlhoroční priatelia. Na iných táboroch sa animátori vidia prvýkrát v živote, dostanú zaplatené a potom sa viac nestretnú, tu sa poznajú a majú už niečo odžité, čo sa týka aj hudby.
Radka, 15 (účastníčka campu): Tiež hrám na husliach a na tábore sa mi páči, že sa nás snažia zapájať do modernej hudby, a to deti baví viac, keď hrajú to, čo sa im páči, čo poznajú a počúvajú. Na umeleckých školách sa väčšinou hrajú len klasické skladby. Tiež si môžeme vyskúšať rôzne nástroje, napríklad ja som prišla s tým, že viem hrať na husliach a postupne som sa naučila na gitare, akordeóne.
Tento tábor je jedinečný, lebo som nepočula, že by sa takéto niečo dialo. Máme možnosť vyskúšať si svoj vlastný koncert. Tento rok hráme úvodnú pesničku zo seriálu Oteckovia, potom od Márie Čírovej pieseň Slobodná, ďalej je to Skúšame sa nájsť od Peter Bič Projekt, I Love Rocknroll, Lipovú Líšku a ako každý rok sú to tiež zborové skladby, tie nacvičujeme všetci. My, huslisti, máme svoju časť - hráme večerníčky, napríklad z Maťka a Kubka. Teda aj na ľudovú nôtu, aj tú modernú. Do pesničiek budú deti aj spievať. Niekde sólisti, niekedy je nás viac. Máme tu teda aj spevákov a do každej pesničky sa zapájajú takmer všetky hudobné nástroje, čo tu máme.
Ja a Benjamín sme starší a sme tu dlhšie, takže máme veľmi dobré vzťahy s animátormi, poznáme sa už pár rokov a máme k nim vekovo bližšie ako ostatné deti. Radi by sme sa raz pripojili k animátorom a spolupracovali s nimi na tomto tábore. Vidno, že ich to baví. Cítiť na aktivitách, že tu nie sú z donútenia a sú zohratá skupina.
Deti majú za sebou aj skúšku odvahy počas strašidelnej noci. ⋅ Zdroj foto: Fotogaléria Music Camp
Mirka, 9 (účastníčka campu): Hrám na husliach a je mi tu dobre. Páči sa mi tu, lebo si môžem zahrať na hocijakých nástrojoch, napríklad aj na bicích. Nevedela som hrať na gitare a teraz už viem zahrať nejaké akordy. Ja som bola na jednom tábore a videla som, že sa animátori nepoznali, nemali sme tam super aktivity. Hodinu sme tam strávili v izbách. Tu si robíme srandu, beháme.
Marcelka, 10 (účastníčka campu): Som tu prvý rok a učím sa hrať na klavír. Veľa som sa naučila. Prišla som tu z folklórneho súboru, takže som vedela iba spievať. O klavíri som vedela iba ako sa volá. Keď prišli deti z tanečného kempu, myslela som si, že s nimi nebudem vychádzať, ale zvykla som si na ne a aj oni na mňa. Veľmi sa teším na vystúpenie. Výborne nám tu varili. Páčilo sa mi, keď nám večer štvorhlasne čítali rozprávku. Tiež sme v jeden deň dostali vajíčko, ktoré sme museli celý deň nosiť so sebou a starať sa oň. Niektorí s ním spali dokonca v posteli. Na druhý deň sme dostali papiere a šnúrky a museli sme vajce zabaliť tak, aby sa mu nič nestalo, pretože sme ich hádzali z okna a muselo to prežiť.
Sára, 12 (účastníčka campu): V tábore som tretí rok a páči sa mi tu. Nevedela som hrať na gitare a naučila som sa to. Popritom hrám na klavíri a spievam. Každý rok tu máme strašidelne noci. Máme vlastné izby – dievčatá a chlapci. Väčšinu dňa strávime vonku, ale hráme aj na nástrojoch. Včera sme mali nástroje von, na ihrisku, a hrali sme vonku. To bolo super. Popritom sme tancovali. Aj my sa zapájame do tanečného campu, takže my nielenže hráme, ale aj tancujeme. Máme tu aj hocijaké zábavné zážitky, napríklad sme robili scénky o tom, ako sa spoznali animátori a čo robili.
Tieto dva unikátne tábory sa rok čo rok dostávajú viac do povedomia ľudí a čoraz viac detí túži byť ich súčasťou. Animátori veria, že sa im aj o rok podarí opäť sa stretnúť, vytvoriť niečo úžasné a ďalšie a ďalšie deti priviesť k hudbe či tancu.
Ak ťa idea campu zaujala, miluješ hudbu a rád tráviš čas s deťmi, neváhaj a prilož ruku k dielu. Kvôli veľkému počtu záujemcov a účastníkov stále potrebujú pomoc, nielen s organizáciou a priebehom, ale aj so samotnou výukou. Všetci organizátori sa na teba už teraz tešia.
