O podnikaní, vzťahu úspechu a neúspechu, ale aj o tom, kedy prenechať úlohu inému, si môžete prečítať v rozhovore s Jaroslavom Chrapkom, podnikateľom, zakladateľom a majiteľom Dedolesu.
Vždy ste chceli podnikať? Čo vás k tomu priviedlo? Máte to v rodine?
Áno, podnikanie máme v rodine. Už môj pradedo sa mu venoval, no komunisti mu jeho živnosť zobrali. Po páde komunizmu začal podnikať aj môj dedo a rodičia si otvorili obchod s bicyklami. Práve tam som si prvýkrát vyskúšal, aké je to predávať – už ako 13 alebo 14-ročný som pomáhal v obchode a predával bicykle. Bol to malý rodinný podnik, ale dal mi prvé skúsenosti s obchodom a podnikaním. Keď som dospel, tak som v podstate ani nerozmýšľal nad nejakým zamestnaním. Automaticky som hľadal vlastnú cestu v podnikaní.
Foto: Michal Glonek
Ako ste zvládli tlak verejnosti a médií počas turbulentných období Dedolesu a čo vám pomohlo udržať si mentálnu rovnováhu?
Tlak z tejto strany, samozrejme, bol, ale v reálnom živote sa dal zvládnuť, najmä ak človek nečítal komentáre na sociálnych sieťach. Tam si ľudia napíšu čokoľvek. Médiá o situácii informovali rôzne, no na konci dňa sme si za chyby mohli sami a oni sa ich len snažili popísať. Sám som o tom komunikoval otvorene a vysvetľoval, čo sa vlastne stalo. Istý čas som si musel dávať pozor, keďže nebolo jasné, ako to celé dopadne. Komunikácia z našej strany bola opakovaná a zložitá, pretože do procesu bolo zapojených veľa ľudí, ktorým sme dlhovali peniaze. Určite sme sa snažili komunikovať strategicky, pretože bolo nejasné, či firma vôbec prežije, a museli sme tomu prispôsobiť aj naše vyjadrenia. Nechcem však povedať, že to na mňa vyvíjalo tlak zo strany médií – skôr samotná situácia bola tou najväčšou záťažou.
Najnáročnejší bol tlak, ktorý prichádzal zvonku – zo samotného priebehu udalostí, ale aj zvnútra – pocity viny, neúspechu, hľadanie príčin. Vyrovnával som sa s tým rôznymi spôsobmi. Pomohla mi terapia a psychoanalýza, ale aj hlbšie pochopenie vlastných rozhodnutí – prečo som si stanovil práve také ciele, kde som urobil chyby a čo mi uniklo. Viedlo ma to k postupnej vnútornej zmene a určite aj k určitej forme sebauvedomenia a osobnostnej úpravy.
Foto: Michal Glonek
Ako na Slovensku vnímame neúspech?
Myslím si, že Slovensko je v tomto dosť nevďačné – neodpúšťa sa tu ani úspech, ani neúspech. Záleží však na tom, kto situáciu hodnotí. Nedávno som mal „česť“ prečítať si komentáre pod jedným videom, kde sa na mňa spustila vlna hejtu. Bolo zaujímavé sledovať, ako to vnímajú bežní ľudia, ktorí možno nemajú skúsenosť s biznisom. Z ich pohľadu som skrachovanec, človek, ktorý už nemá čo povedať k podnikaniu.
Na druhej strane, ľudia z biznisu to vnímajú inak. Čím je podnikateľ skúsenejší a úspešnejší, tým viac dokáže oceniť hodnotu skúseností. Každý, kto v biznise niečo dosiahol, si prešiel väčšou či menšou krízou. Tá moja bola možno výraznejšia, než je bežné, ale to je prirodzený dôsledok ambícií. Keď sa usiluješ o veľké veci, automaticky zvyšuješ stávku – a tým aj riziko, že niečo môže zlyhať vo veľkom. To k podnikaniu jednoducho patrí.
Čo by ste poradili iným lídrom, ktorí zvažujú, či je čas odísť zo svojej pozície?
V prvom rade je kľúčové sebapoznanie. Keď rozumiem, kto som, aké je moje poslanie, aké mám hodnoty a ciele, dokážem ich lepšie pretaviť do svojho biznisu aj osobného života. Líder nemusí byť len majiteľ firmy, ale aj manažér či ktokoľvek, kto ovplyvňuje smerovanie tímu. Pri budovaní firmy je dôležité zvážiť nielen kontext samotného podnikania, ale aj osobné smerovanie. Sebapoznanie je preto základ – pomáha nám identifikovať, aký život chceme žiť a či je naša aktuálna rola v súlade s týmto smerovaním.
Druhou rovinou sú samotné kompetencie. Každý z nás má ego a priznať si, že na niečo možno nie sme vhodní, je náročné. No naše vnútorné signály – emócie, pochybnosti či frustrácia – nám často naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Ak sa v práci neustále stretávame s prekážkami, ktoré nás vyčerpávajú, alebo ak v nej cítime priveľa negatívnych emócií, môže to byť jasný signál na zmenu. Sebapoznanie nám pomáha tieto signály včas zachytiť a správne na ne reagovať.
Foto: Michal Glonek
Čo by ste odkázali mladým podnikateľom, ktorí práve rozbiehajú svoje prvé projekty?
Najlepšie je začať optikou vlastného života – stanoviť si ciele a vytvoriť si osobnú víziu. To je jedna perspektíva, no z biznisového hľadiska je dôležité vstupovať do segmentov s rastovým potenciálom. Existujú dve hlavné línie – prvou sú makrotrendy. Napríklad GymBeam rastie vďaka dlhodobým trendom, ktoré sú tu už desaťročia. Ľudia trávia viac času za počítačom a ich prirodzenou reakciou je snaha o zdravší životný štýl. Zvyšujúca sa životná úroveň zároveň vedie k väčšiemu záujmu o pohyb, zdravie a dlhovekosť – čo podporuje dopyt po výživových doplnkoch, cvičení či celkovej starostlivosti o telo.
Kľúčové je identifikovať takéto rastové odvetvia a prísť s riešením, ktoré reaguje na tieto potreby. To výrazne zvyšuje šance na úspech. Ďalším dôležitým faktorom je škálovateľnosť. Zameranie na biznis modely, ktoré sa dajú ľahko rozšíriť a škálovať, môže znamenať zásadný rozdiel v raste firmy. A, samozrejme, existuje ešte množstvo ďalších faktorov, ktoré môžu úspech podporiť.
