O výdrži, pohybe, podpore začínajúcich športovcov, ale aj o fyzických a psychických limitoch nášho tela a hlavy, si môžete prečítať v rozhovore s Námestovčanom Martinom Rusinom, niekoľkonásobným šampiónom v horských behoch a polmaratóne.
Kedy si zistil, že sa chceš venovať behu profesionálne?
Bolo to v roku 2020 na preteku v Bratislave, keď sa uvoľnili hygienické opatrenia počas pandémie. Vtedy som zabehol dobrý čas. Zrazu sa mi ozvali ľudia zo slovenských bežeckých klubov, či by som nechcel za nich pretekať a posúvať sa ďalej. Z dedinských pretekov som preskočil rovno na majstrovstvá Slovenska. Jednoducho sa rád pretekám a zrazu bola konkurencia omnoho kvalitnejšia a preteky pestrejšie.
Foto: Juraj Bednárik
Ako sa vysporiadavaš s tlakom a stresom počas dôležitých pretekov?
Kedysi ma to vedelo veľmi zomlieť, je to o tlaku a psychike – vnútornej rovnováhe. Bolo to komplikované, ale neskôr som si uvedomil, že tlak si vytváram hlavne sám. Napríklad, aj keď bežím nejaký ťažký tréning, tak je ten tlak len taký veľký, aký si ho sám vytvorím. Predtým som mal s tým dosť veľký problém a vedelo ma to pekne vykoľajiť. Predsa pri tomto športe človek vsádza všetko na jednu kartu, na ten konkrétny pretek. Vo futbale dostaneš gól, ale máš priestor to ešte otočiť. Pri behu je len jedna šanca, tu a teraz. Napríklad Majstrovstvá Slovenska v polmaratóne sú len raz ročne. Teraz som nastavený inak, mám už skúsenosti. Stále to vnímam, ale viem, že život nekončí, keď zabehnem zle – príde nový deň, nové výzvy a ďalšie preteky. Treba si jednoducho veriť a vyskúšať to. Buď to dopadne dobre, alebo zle, tak to jednoducho je. Ale neúspech je ohromný životabudič, aspon u mňa. Treba sa z toho poučiť a spraviť to nabudúce lepšie. Preto hovorím, nový deň a nové výzvy.
Na Orave je pomerne ťažké nájsť sponzorov na podporu začínajúcich športovcov, aká bola tvoja cesta?
Bol som samouk. Začal som trénovať, lebo ma to bavilo. Bol som ten pretekár, ktorý sa chce porovnávať s ostatnými a chce vyhrať. Veľa som pretekal a mal som aj už vysledky. Postupne som z menších pretekov chodil na väčšie a väčšie, až kým som sa nedostal na Majstrovstvá Slovenska v polmaratóne, kde som hneď skončil druhý. Až tu si ma niekto všimol. So sponzormi je to však komplikované. Mám len klub, ktorý mi pomáha materiálne, ale aj to je len minimum. Iného sponzora nemám. Takže k tejto téme sa adekvátne neviem vyjadriť. Vnímam to tak, že dnes je to skôr opačne ako v minulosti. Treba živiť sociálne siete a sám obháňať firmy, nikto za vami sám nepríde. Výkonnosť sa nenosí, dôležitý je dosah príspevkov – lajky, sledovatelia a podobne. Netvrdím, že je to správne/nesprávne, ale je to na zamyslenie.
Foto: Juraj Bednárik
Kde vidíš najväčší potenciál pri rozvoji športu na Orave?
Budem hovoriť za atletiku. Už pár rokov sa na Orave organizuje oravská bežecká liga, ktorá má pretek takmer v každej dedine na Orave. A v nej pribúda každým rokom viac a viac účastníkov, jednoducho to ohromne rastie a potenciál je ešte stále obrovský. Aj ja som takto začal. Pribúda nielen mladších, ale aj starších bežcov a s nimi tiež diváci. V Námestove sa to aktuálne veľmi pekne naštartovalo s komunitou a komunitnými behmi. Taktiež v Tvrdošíne a aj v Trstenej. Dokonca v Námestove si niektorí chalani urobili kurzy a začali robiť atletickú prípravu u detí. Taktiež verím, že v tomto meste vznikne čoskoro bežecká dráha, je už v procese. Mohla by sa stať nejakým zázemím pre športovcov a pomôcť tak vzniku atletiky v Námestove – či už pre zábavu alebo aj výkonnostne. Atletika nie je len o behu, skrýva sa v nej mnoho ďalších disciplín. Myslím, že toto by mohla byť veľká pomoc na rozvoj športu na Orave.
Foto: Juraj Bednárik
Keby si mal neobmedzený budget, čo by si vybudoval/zveľadil na Orave?
Budem znova hovoriť za beh. Myslím, že by pomohlo mať nejaké stredisko pre bežcov a atletiku. Útočisko, kde môžu prísť, odložiť si veci, osprchovať sa, stretnúť sa ako komunita a ísť si spolu zatrénovať. Ak by som mal možnosť, vybudoval by som na Orave niečo takéto. Keď som bol na sústredeniach po svete, videl som, ako to dobre fungovalo. Niektoré centrá boli spojené aj s regeneráciou, napríklad so saunou či masážou. Jedno miesto pre všetko.
