O podnikaní, filantropii, zmysluplnom pomáhaní, ale aj o prepájaní sveta biznisu s mimovládnym sektorom a komunitami, si môžete prečítať v rozhovore s Luciou Paškovou, spolumajiteľkou a ex-CEO firmy Curaprox.
Akému projektu sa aktuálne venujete?
Momentálne budeme podávať grant na taký európsky fond CERV. Je to projekt, ktorý sa týka ochrany pred detskou pornografiou. Slovensko je tretia krajina s najväčším počtom storovanej detskej pornografie. Je to grant, ktorý sa bude venovať prevencii, nahlasovaniu a aj psycho-sociálnym službám. Robím to s agentúrou Büro Milk, v ktorej pôsobím. Tvoríme advocacy team, ktorý sa bude snažiť nachádzať zmysluplné témy. Im budem pomáhať s komunikáciou a získavaním peňazí.
Foto: Juraj Bednárik
Ako dlho vám trvá pracovať na takomto projekte?
Na tomto pracujeme mesiac. Keď sa podá a bude to úspešné, tak to potom bude trvať 2 roky. Milk má s komunikáciou na tomto projekte zhruba 3 mesiace práce. Spolupracujeme na ňom aj s inými partnermi. Robíme to s InTYMYtou, Ochráň ma a Ligou pre duševné zdravie.
Čím vás neziskový sektor tak baví?
Myslím si, že je plný ľudí, ktorí majú autentické nadšenie pre veci. Sú to srdciari. Je pekné byť obklopený práve takými ľuďmi.
Foto: Juraj Bednárik
Ste súčasťou viacerých vzdelávacích projektov. Ako sa však vzdelávate vy?
Každý deň počúvam tonu podcastov. Je to tým, že dochádzam do Bratislavy z Modry a zaspávam s podcastami. Chodím bicyklom do Bratislavy a z Bratislavy, tak to mám tak približne na 3 – 4 podcasty. Je to denný chlebíček. Rada čítam aj knihy a denne médiá. Veľmi sledujem, čo sa deje. Navštevujem kultúrne podujatia, vrátane vernisáží a veľmi ma baví rozprávať alebo debatovať s umelcami či obklopovať sa múdrymi ľuďmi. Rada by som išla študovať nejakú školu, bavili by ma dejiny umenia alebo právo.
Čo by ste odporučili aktívnym jednotlivcom alebo skupinám v regiónoch, keď začnú strácať motiváciu?
Ideálne nájsť, čo sa v danom regióne alebo okolí deje. Keď sa človek cíti osamelý, tak je vhodné nájsť existenciu nejakého spolku s podobným záujmom. Všetky kultúrno-spoločenské centrá vznikli ako nejaké skupiny jednotlivcov, ktoré sa dali dokopy a začali na nejakej téme spoločne pracovať. A to je tá tvorba komunity. Baví ťa byť obklopený ľuďmi, ktorí majú podobné hodnotové nastavenia a robiť tie veci spolu. A to je jedno, či už ide o beh alebo o kultúru, alebo niečo iné. Nájsť si v rámci toho priateľov. Presne na toto môže byť dobrovoľníctvo veľmi dobrý model. Nebáť sa vstúpiť aj do takýchto centier, oni sú zvyčajne veľmi vďační a otvorení tomu, aby k nim prichádzali noví a noví ľudia.
Foto: Juraj Bednárik
Máte overené tipy na skĺbenie výchovy a podnikania?
Jedna vec je rešpekt, budovanie rešpektu. Rovnako to funguje v podnikaní v zmysle – správať sa rešpektujúco k svojim kolegom a kolegyniam, nebrať ich ako zamestnancov, ale ako rovnocenných partnerov, ktorí môžu tiež prispievať do debaty. Je potrebné rešpektovať aj zákazníkov a mať pritom takú čestnosť. Nevyžadovať niečo, čo by ste vy nechceli robiť. Veľmi podobné je to aj s deťmi. Pristupovať k nim rešpektujúco, a zároveň byť autentický v tom, že netvárim sa na niečo, čím nie som. Zároveň je potrebné nemať na nich vyššie nároky, ako mám sám na seba.
