O šachu, filozofii, kritickom myslení, ale aj o tom, kde vo vzdelávaní našich detí robíme chybu, si môžete prečítať v rozhovore s Jánom Markošom, šachovým veľmajstrom a lektorom kritického myslenia.
Ako sa dá využiť šachové myslenie v biznise?
Šach učí človeka vo všeobecnosti nejakým zručnostiam. Napríklad trpezlivosti a objektivite, pretože v šachu sa nenachádza element šťastia. Musíte hrať naozaj dobre, aby ste vyhrali. Keď prehráte, tak potom nemáte bod, nezarobíte. Možno vďaka šachu nadobudnete aj predvídavosť.
Foto: Juraj Bednárik
Ako nestrácať ľudskosť v debatách pri náročných témach?
Vždy je dôležité byť v diskusii sám za seba. Nie ako za reprezentanta nejakého tábora. To znamená, že nie som len liberál, konzervatívec, človek z mesta, človek z dediny. Ale som tam ako Jano, Jožo, Fero, človek s jedinečným príbehom. A zároveň musím aj toho druhého človeka tak vidieť. Nie iba ako reprezentanta nejakej skupiny, ktorú nemám rád. Ale musím ho vidieť, že je to človek, ktorý má svoje kladné stránky, túžby, pocity, radosti.
Vo vašej knihe Medzi dobrom a zlom riešite 16 etických dilem v spoločnosti, ktorá dilema je podľa vás najzávažnejšia?
To sa nedá takto špecifikovať. Témy sú rôzne. Nedajú sa zaradiť do rebríčka podľa závažnosti. Ale je pravda, že vo verejnej debate sú najviac frekventované biologické dilemy – eutanázia, interupcia a podobne.
Foto: Juraj Bednárik
Kde vo vzdelávaní našich detí robíme chybu?
Jedno veľké riziko dnešného vzdelávania je, že príliš viažeme deti s technológiami. Trávia veľa času na mobiloch, počítačoch, interaktívnych obrazovkách. Mám pocit, že na tomto digitálnom svete sme veľmi závislí. My a aj naše deti. Myslím si, že ten správny smer by mal byť práve ten opačný. Preto vítam, že ministerstvo školstva zakázalo deťom na základných školách používať mobily. Myslím si, že urobili dobre. Dôležité je, aby sa učitelia stretávali tvárou v tvár so žiakom. Ako dobrí ľudia – face to face.
