Martin Kukučín

TlačiťPoslať známemu

Vaše Meno:*

Email známeho:*

Správa:*

Prepíšte reťazec:*

 

 

Uložiť ako odkaz< Späť

Martin Kukučín

prozaik, dramatik, publicista

* 1860 Jasenovᆠ1928 Pakrac, Chorvátsko

R. 1871 – 75 študoval na gymnáziách v Revúcej a v Martine, 1875 v Banskej Bystrici, 1884 v Kežmarku a 1884 – 85 v Šoprone, medzitým 1875 – 78 absolvoval maďarskú učiteľskú preparandiu v Kláštore pod Znievom, r. 1885 – 93 medicínu na lekárskej fakulte českej univerzity v Prahe. R. 1878 – 84 pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole v rodnej Jasenovej, ako lekár r. 1893 praxoval v Bratislave, Innsbrucku, vo Viedni a v Prahe, usiloval sa získať miesto na Slovensku medzi dolnozemskými Slovákmi, napokon r. 1894 – 1906 pôsobil ako obvodný lekár v obci Selca na ostrove Brač v Dalmácii. Po neúspešných pokusoch o návrat na Slovensko sa r. 1907 rozhodol odísť medzi chorvátskych vysťahovalcov do Južnej Ameriky, z argentínskeho Buenos Aires prešiel do Santiaga de Chile, kde od r. 1908 bol mestským lekárom v čílskom Punta Arenas. Na Slovensko sa vrátil až po vzniku ČSR, r. 1922 – 23 žil v Martine, 1923 – 25 v chorvátskych mestách a kúpeľoch Zadar, Split, Záhreb, Crkvenica a Lipik, často však navštevoval Slovensko (Bratislava, Martin, Jasenová a i.). R. 1925 odcestoval do Chile, aby si usporiadal majetkové veci, 1926 sa usadil v kúpeľoch Lipik, cez leto r. 1927 posledný raz navštívil Slovensko. V apríli 1928 ochorel na zápal pľúc, z Lipika ho previezli do nemocnice v Pakraci, kde zomrel. Pochovali ho na cintoríne Mirogoj v Záhrebe, jeho telesné pozostatky previezli na Slovensko a v októbri 1928 ich uložili na cintoríne v Martine. Čelný predstaviteľ realizmu, ktorý ovplyvňoval vývinové tendencie prozaickej tvorby na Slovensku. Tieto humorne, tragikomicky i komicky ladené dielka, verne zobrazujúce súveké slov. zemianstvo, inteligenciu a predovšetkým typy z ľudových vrstiev, publikoval od r. 1883 časopisecky hlavne v Národných novinách a v Slov. pohľadoch. Z nich samostatne vyšli románové novely Koniec a začiatok (1892), Dies irae (1893), Hody (1899) a zbierka poviedok Rysavá jalovica (1903). Medzi najúspešnejšie práce z tohto obdobia patrila rozsiahla novela Mladé letá (1889), približujúca študentský život v čase autorovej mladosti. V dalmatínskom prostredí pokračoval v poviedkovej a novelistickej tvorbe (Prvá zvada, Svadba, Parník, Štedrý deň, Baldo et. comp., Mišo II), pričom vrchol dosiahol spoločensko-psychologickým románom s dalmatínskou dedinskou tematikou Dom v stráni (1911 – 12). Počas dlhoročného juhoamerického pobytu zbieral materiál o živote chorvátskych vysťahovalcov, aby ho neskôr priblížil v rozsiahlej románovej pentalógii Mať volá (1926). S podobným zámerom pristúpil k slov. národným dejinám a ich obrodenskému hnutiu, keď osudy štúrovských osobností a pohybov spracoval v nedokončenej románovej tetralógii Lukáš Blahosej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor (oba 1929). Súčasťou jeho prozaického diela sú beletrizované spomienky z čias pražského pobytu Zápisky z mŕtveho domu (1894) a cestopisné črty V Dalmácii a na Čiernej Hore (1898), Rijeka – Rohič – Záhreb (1901), Prechádzka po Patagónii (1922) a Dojmy z Francúzska (1923). Pokúsil sa i o dramatickú tvorbu, knižne vyšli a inscenujú sa divadelné hry s dedinskou tematikou Komasácia (1907) a Bacúchovie dvor (1930), napísal aj historickú hru Obeta (1964). Jeho diela inšpirovali filmových, televíznych i rozhlasových tvorcov, ktorí podľa nich vytvorili viacero filmov, inscenácií a adaptácií.
Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava – Martin 2008.

Spracoval a poďakovanie patrí:
Doc. PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc., riaditeľ Národného biografického ústavu