Zákamenné leží v Podbeskydskej brázde v Zákamenskej kotline, ktorá vznikla eróziou potokov Klinianky a Zásihľanky. Východná pahorkatinno-vrchovinná časť zväčša odlesneného chotára v kotline prechádza na západe do zalesnenej hornatiny Slovenských beskýd.

Miestne časti sa nazývajú: Grúň, Mrzačka, Nižný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec.

Gróf Juraj Thurzo vo sviatok sv. Jakuba roku 1615 poveril valachov Pavla Breznického a Juraja Reguliho, aby založili dedinu, ktorú nazvali Kamenská, neskoršie Kamenný Klin, Zákamenský Klin, Zákamenné. V roku 1659 mala 418 obyvateľov. Chotár bol neúrodný, často sa strhla víchrica a s prívalovým dažďom a ľadovcom, zničila polia, zaplavila domy, cesty a strhla mosty na riekach. Urodil sa tu len ovos a zemiaky. Obec ležala vysoko v horách, často sa tu premnožili vlci a ohrozovali obydlia. Obyvatelia sa zaoberali dobytkárstvom, ovčiarstvom, pltníctvom, drevorubačstvom, spracovaním dreva, garbiarstvom, výrobou plátna, súkna, obchodom a domácimi remeslami. Obchodovali na trhoch v Poľsku, Námestove, Trstenej, Tvrdošíne a Dolnom Kubíne. V zamrznutých rokoch 1715-1716 odišlo zo Zákamenného 30 rodín na Dolnú zem, aby v rodnej dedine nezomreli od hladu. V rokoch 1739, 1831 a 1873 sa v Zákamennom rozšíril mor z Gelície.

V roku 1777 bola Zákamennom založená Lesná správa a a v rokoch 1864 - 1873 tu pôsobil lesmajster Wiliam Rowland. Urbárske spoločenstvo založili v roku 1859, ktoré sa podieľalo na výstavbe dediny. V 19. storočí sa Zákamenné stalo trhovým strediskom. V roku 1875 tu postavili prvú pílu na Orave. Pre splavovanie dreva plťami vybudovali tajchy na rieke Biela Orava. V rokoch 1890-1929 sa mnohí vysťahovali do Ameriky, Budapešti a na Balkán. V prvej svetovej vojne padlo 21 Zákamenčanov. V rokoch 1918 - 1926 tu Oravský komposesorát vybudoval lesnú železnicu na prevoz dreva, ktorá sa používala do roku 1971. Bola unikátna tým, že na trati, Beskyd - Chmura vlak prekonával 208 m vysoký výškový rozdiel v dĺžke 5 km pri stúpaní miestami až 70 %. Zdravotné stredisko zriadili v roku 1920, lekáreň v roku 1927. Počas Slovenského národného povstania bola obec jedným z partizánskych centier na Orave. V 2. polovici 20. storočia obyvatelia pracovali v lesníctve, priemyselných závodoch na Orave a Ostravsku a v poľnohospodárstve. Jednotné roľnícke družstvo založili v r. 1975. Obec je členom Združenia miest a obcí Hornej Oravy, Združenia Babia Hora a má družbu s poľskou obcou Suszec.

Zákamenné v rokoch 1615 - 1748 patrilo do farnosti v Lokci. Prvý kostolík postavili drevený na vrchu Kalvária v roku 1659. Navštevovali ho katolícki veriaci i z okolitých dedín, lebo ostatné kostoly na Orave okrem Rabčíc boli v tom čase evanjelické. Nový drevený kostol sv. Vojtecha postavili v roku 1708. V roku 1748 bola v Zákamennom založená farnosť a škola. V roku 1862 postavili Kalváriu, tvorí ju skupina štrnástich kaplniek - zastavení krížovej cesty. V lete roku 1893 kostol zhorel od blesku. V rokoch 1894 - 1896 postavili murovaný kostol Nanebovzatia Panny Márie s dvoma vežami. K pamätihodnostiam patrí kamenná socha sv. Jána Nepomúckeho z 18. storočia, socha Piety z 19. storočia, pamätník padlým v I. a II. svetovej vojne, dva Rowlandove kamene. V roku 2000 dokončili výstavbu kostola sv. Jozefa.

Divadlo hrajú od roku 1922, obecnú knižnicu zriadili v r. 1923.

V obci je bohatý spolkový život. Medzi tradičné patria: Hasičský spolok, Červený kríž, Telovýchovná jednota, spoločenstvo Urbár, Spolok chovateľov poštových holubov, Včelársky spolok. V obecnom erbe je vztýčený lev s latinským krížom.