ČLÁNKY12.08.2018 | Dominika Poláčiková

Z karatistu futbalista

Hráč FC Spartak Trnava, Lukáš Greššák, sa ako kapitán nedávno tešil s hráčmi zo slovenského titulu, a už teraz sa pripravuje na veľký postup do skupinovej fázy Ligy Majstrov. Rodák z Trstenej sa vrátil do mesta ako vzor pre mladých, ktorí nechcú pustiť svoj talent z rúk.

Najprv si myslel, že bude karatistom, no všetko zmenil chýbajúci hráč na futbal. Venovať sa mu začal v treťom ročníku na základnej škole. „Najprv som chodil na karate. Tieto tréningy bývali po futbalových. Jeden hráč im chýbal, tak som sa k nim pridal a úplne ma to chytilo.“ Vystriedal dve stredné školy, až pokiaľ sa neuchytil na Strednej priemyselnej škole v Ružomberku, kde aj s hraním pôsobil 10 rokov.

Lukášova kariéra sa začala v Trstenej u prípravkárov až po dorast, a časom hrával aj za mužov. „Chvíľku som bol registrovaný ako hráč v Banskej Bystrici, kde som aj krátko študoval, potom to bola znovu Trstená. Neskôr nasledoval Ružomberok, kde som spolu so školou strávil 10 rokov a tam som aj podpísal môj prvý profesionálny kontrakt.“ Lukáš prešiel rukami mnohých trénerov, kým sa dostal do Trnavy, kde pôsobí od roku 2014. „V Trnave som veľmi spokojný, splnil sa mi môj sen, hrať ligu.“

Zápas FC Spartak Trnava - Légia Warsawa  ⋅  Zdroj foto: archív L. G.

Doma štyria futbalisti

Lukášovi bratia – Tomáš, Šimon a Matúš sa taktiež venujú futbalu. „Samí chlapi doma, mamina mala s nami čo robiť. Čo sa týka futbalu, najviac spojený som bol s Tomášom. Chodili sme spolu na turnaje, či na Slovensku alebo aj v zahraničí. Vtedy sme si nejako neradili, ani sa nebavili o futbale. Ale teraz počúvam veľakrát od bratov, čo a ako som zle spravil, prečo som nevystrelil a podobne. No čo budem hovoriť, doma sami tréneri,“ hovorí s úsmevom. Tak ako Lukáš, aj jeho dvaja bratia už majú svoje rodiny. Preto sa okrem futbalu venujú aj im. „Vždy, keď sa stretneme, ako prvý preberieme futbal. Ten potom ide bokom a bavíme sa o iných veciach. Naše deti sú pre nás bonusom.“

Jeho motiváciou sú ľudia naokolo. „Boli momenty, kedy som chcel prestať, ale mal som pri sebe správnych ľudí, ktorí má dotlačili do toho, aby som sa futbalu držal. Teraz im veľmi pekne ďakujem. Je to veľká obeta, ale keď chce človek niečo dosiahnuť, musí sa obetovať a makať.“

Boli momenty, kedy som chcel prestať, ale mal som pri sebe správnych ľudí, ktorí má dotlačili do toho, aby som sa futbalu držal. Teraz im veľmi pekne ďakujem. Je to veľká obeta, ale keď chce človek niečo dosiahnuť, musí sa obetovať a makať.“

Ako kapitán sa po 45 rokoch tešil so svojim tímom zo slovenského titulu minulú sezónu. „Pocity sú neopísateľné. Som rád, že som bol súčasťou tohto kolektívu a skvelej sezóny, a aj to, že som bol kapitánom. Ako som spomínal, splnil sa mi sen a teraz máme na dosah ďalší. Sme v Európe, kde hráme síce len predkolá, ale v najprestížnejšej súťaži na svete. Je to zásluha celého tímu. Je to kolektívny šport a spolu nám to ide dobre, za čo ďakujem chalanom.“

Zdroj foto: archív L. G.

Najviac však vďačí rodine, ktorá mu je najväčšou oporou. „Ďakujem manželke Peťke a mojej dcére Tamarke, ktoré má podporujú a dávajú mi silu a pozitívnu energiu. Moja manželka je aj môj taký malý psychologicky tréner. Ďakujem mamine, tatinovi, bratom a celej širšej rodine. Všetci nám držia palce a podporujú nás. Nemôžem nespomenúť aj nebohú babku Margitu a nebohého ujka Štefana, ktorí boli tiež medzi tými, čo má do toho tlačili.“

Posledný, ale aj nadchádzajúci zápas v Lige Majstrov, FC Spartak Trnava odohral s Belehradom. Práve o belehradských fanúšikoch je známe, že sú najlepší. „Takéto zápasy ako sme hrali v Belehrade, nehráme každý deň a preto sme si to chceli poriadne užiť a hlavne priniesť čo najlepší výsledok do odvety, kde sa nám to aj podarilo. Sme však len v polovici, takže všetko ukáže čas.“

Orava je miesto, kde sa budem vždy rád vracať. V prvom rade tu mám rodinu, kamarátov, ale je tu aj pekné prostredie.

Futbalista sa rád vracia na Oravu, o čom svedčil aj príchod s víťaznou trofejou. „Orava je miesto, kde sa budem vždy rád vracať. V prvom rade tu mám rodinu, kamarátov, ale je tu aj pekné prostredie.“ Povzbudzuje aj mladých naokolo, nech sa neboja rásť. „V Trstenej je veľa mladých futbalistov, pre ktorých som možno vzor. Som rád, že som im mohol ukázať, že všetko sa dá dosiahnuť.“

Oravský futbalista s víťaznou trofejou.  ⋅  Zdroj foto: archív L. G. 

Dominika Poláčiková

Hern Námestovo
Stavebniny Grígeľ
Domatra
logo naoravedobre
© 2016 Naoravedobre.sk   •   Technickú prevádzku zabezpečuje DSI DATA s.r.o.