ČLÁNKY23.01.2019 | Adela Holubčíková

Je nudné robiť ľahké veci

Rozhovor s Michalom Meškom, manažérom roka a spoluzakladateľom Martinusu.

Na tretej#naoravedobre talkshow Jakuba Ptačina a priateľov svoj príbeh vyrozprával aj čerstvý manažér roka, Michal Meško. Jeho podnikateľská cesta sa začala portálom referaty.sk, ktorý s kamarátom vytvoril už ako pätnásťročný. Okrem toho je spoluzakladateľ Martinusu, najväčšieho internetového kníhkupectva na Slovensku.

Tvoj biznis si rozbehol ešte na základnej škole webom referaty.sk. Ako sa zrodila táto myšlienka?

Od mala som rád čítal, ale mnoho povinných diel ma nebavilo. Premýšľal som, ako by sa to dalo obísť. V škole sme mali internet, a tak sme začali s kamarátom programovať. Pozbierali sme od spolužiakov nejakých tridsať referátov a dali ich na web. Boli sme ako odboj. V škole sme vytvorili niečo, čo bolo proti škole. Po vyučovaní som potom trávil aj päť hodín prepisovaním referátov, ktoré sa mi podarilo od spolužiakov vymámiť.

Michal okrem iného beháva maratóny. Fotografia je z Berlínskeho maratónu. ⋅ Zdroj foto: Archív M. Meška

A hodiny prepisovania priniesli svoje ovocie...

Portál rástol a postupne naberal na kvalite. Ľudia tam začali pridávať ďalšie práce a za nejaký mesiac sme mali dennú návštevnosť tisíc ľudí. Bola to sila. V pätnástich rokoch, z detskej izby, sa nám podarilo vytvoriť projekt, ktorý pomohol tisícom ľudí. Nejaký čas to bola dokonca desiata najnavštevovanejšia stránka na Slovensku. V roku 2004 prišla prvá relevantná ponuka na kúpu portálu z Atlasu, a tak sme to predali. Bol som na strednej, mal som frajerku, robil som školský časopis, pracoval už v Martinuse, nestíhal som to všetko. Kamarát zas chcel ísť študovať do zahraničia a za tie peniaze si to mohol dovoliť.

Ako sa z chlapca, ktorý vytvoril web na obchádzanie čítania povinných diel, stal spoluzakladateľ najväčšieho internetového kníhkupectva na Slovensku?

V roku 2000, keď vznikli aj "referáty", kúpil som si v kamennom kníhkupectve Martinusu knihu o programovaní. Stála asi šesťsto korún, čo bolo vtedy moje dvojmesačné vreckové. Po vzniku "referátov" som prišiel za bratmi Santusovcami, majiteľmi Martinusu, a ukázal im našu stránku. Navrhol som, že by sme to mohli nejakým spôsobom prepojiť. Keď si ľudia dočítajú referát, možno by radi siahli po nejakej knihe. Navrhli, aby som im vytvoril internetový obchod. Súhlasil som. Pamätám si ako ma zalial pot, keď som išiel domov. Vtedy som ešte netušil, čo je to faktúra alebo DPH. Našťastie to dobre dopadlo. Dnes som v Martinuse už viac ako polovicu života. Je v Čechách a na Slovensku. Dokopy ma jedenásť kamenných predajní. V hlavnej sezóne, teda v čase Vianoc, vybavujeme denne aj desaťtisíc objednávok. Manažéri, grafici, všetko, čo má ruky a nohy, pomáha s balením. Takže ak niekomu niečo popletieme, ospravedlňujem sa, možno je to moja práca.

Zdroj foto: Fotograf Orava

V roku 2018 si sa stal manažérom roka. Aké je tvoje tajomstvo podnikania?

Nepáči sa mi, ak niekto kladie na jednu stranu biznis a na druhú to ľudské, osobné. Nech je firma akákoľvek veľká, či má desať alebo desaťtisíc zamestnancov, sú to práve oni, ktorí ju vytvárajú, tým, čo do toho dávajú. Je potrebné ľuďom dôverovať a sprevádzať ich. Byť len ich koučom, ktorý dokáže rozvinúť ich potenciál. Našou úlohou je motivovať zamestnancov tak, aby dokázali viac ako si teraz myslia, že dokážu. Dobrý manažér je človek, ktorý vie okolo seba vybudovať okruh ľudí, s ktorými dokáže spoločne veľké veci.

Máš za sebou aj nejaké neúspechy, ktoré ti pomohli pri budovaní kariéry?

Menšie neúspechy sa stávajú pomerne často, keď neodhadnem situáciu alebo sa zle rozhodnem. Moje väčšie chyby ma stáli stovky tisíc eur.

Keď je človek vystavený tlaku, diskomfortu, situácia ho donúti vymyslieť riešenie, ktoré môže byť v množstve prípadov lepšie, ako keby sa snažil chybe vyhnúť.

Dá sa tomu nejako predísť?

Aj keď si stokrát niečo prečítaš, z veľkej časti ti to prefrčí hlavou, lebo si povieš, že sa ti niečo také nemôže stať. Zrazu príde deň, keď sa v takej situácii ocitneš. To sú pre človeka najužitočnejšie cvičenia a lekcie. Vďaka nim si vie v hlave niečo prepnúť a v budúcnosti sa na to bude vedieť pozerať inak. Keď je človek vystavený tlaku, diskomfortu, situácia ho donúti vymyslieť riešenie, ktoré môže byť v množstve prípadov lepšie, ako keby sa snažil chybe vyhnúť. Chyby, ktoré som spravil, by som nezmenil. Vďaka tým skúsenostiam, prebdeným nociam, keď sme premýšľali ako všetko zachrániť, sa viem rozhodovať racionálnejšie. Mnohé zlé rozhodnutia či nerealistické očakávania nás primäli k novým skúsenostiam a pokore.

Všetci sa občas vyhovárame na nedostatok príležitostí, ktoré nám znemožňujú vytvoriť niečo svetové. Ako sa dá vybudovať veľký projekt aj v takom malom meste, akým je napríklad Námestovo?

Pozrime sa na realitu a ľudí okolo seba. Drvivá väčšina tých, ktorí dokázali niečo veľké vybudovať, nepochádza z Bratislavy, ani z veľkého mesta. Andy, moja manželka, mi vždy položartom hovorila, že vždy závidela nám, čo sme bývali počas vysokej školy na internáte. Keď žiješ v Bratislave, máš všetko, a tak nie si naučený snažiť sa o viac. Keď si z malého mesta, makáš, lebo si od malička vedený k tomu, že sa potrebuješ niekomu dorovnávať. Zostane ti to potom aj do budúcna. To, že je všetko tak, ako je, neznamená, že to nemôže byť ešte o niečo lepšie. Je to náročnejšie, ale je nudné robiť ľahké veci.

Michal pri preberaní ceny Manažér roka. ⋅ Zdroj foto: Archív M. Meška

Čo je tvojou motiváciou, ktorá ťa núti posúvať sa ďalej?

Vždy ma bavilo tvoriť. Nielen nové nápady, ale aj vymýšľať, kam by sa dala myšlienka posunúť ďalej. Moja kariéra vyrástla z mojej posadnutosti počítačom. Prvýkrát som sa s ním stretol ako päťročný. Fascinovalo ma, že si tam môžem kresliť, každý jeden program som chcel vyskúšať. Snažím sa na tom stavať biznis - pozerať sa na veci s nadšením a zvedavosťou.

Spomedzi tých desiatok kníh, ktoré si už prečítal, máš takú, ktorá ti zmenila pohlaď na svet?

Nemám jednu konkrétnu. Čítam mnoho kníh o behaviorálnej psychológii alebo životopisy ľudí, ktorí si už niečo v živote preskákali. Skladám si z toho puzzle a o pár mesiacov si pri určitej situácii spomeniem, že o tom, čo zmenilo môj pohľad na vec, som čítal v niektorej z kníh. Čítanie obohacuje môj život. Často čítam prerušovane, aby som dal priestor premýšľaniu. Knihy ma nútia vstúpiť do sveta, ktorý je v nich. Neraz sa potom sám seba pýtam, či som niečo podobné nezažil alebo či práve toto nie je riešenie na otázku, na ktorú som už dlho hľadal odpoveď.

Ty si svoj biznis začal v pätnástich, máš pre dnešných pätnásťročných nejakú radu, ako byť úspešní?

Nech sa neboja hľadať veci, ktoré ich bavia, pri ktorých sa cítia byť naplnení. Keď ich nájdu, nech pri nich aspoň rok zotrvajú. Myslím si, že práve na strednej škole má človek dostatok priestoru na to, aby skúšal nové veci, zisťoval, čo ho baví a čo naopak nie. Ja som začal tvoriť už počas tejto etapy svojho života a získal som náskok. Nájsť si to svoje už v mladom veku je pre človeka povznášajúce.

Adela Holubčíková

Klaster Orava
Stavebniny Grígeľ
logo naoravedobre
© 2016 Naoravedobre.sk   •   Technickú prevádzku zabezpečuje DSI DATA s.r.o.