O podnikaní, o lokálnosti, o rozvoji regiónu, ale aj ako vytvoriť svetovú firmu MTS v Krivej na Orave, si môžete prečítať v rozhovore s Jurajom Habovštiakom, držiteľom ocenení EY Podnikateľ roka 2019 a Manažér roka 2020.

Zdroj: Michal Glonek

Ak by ste sa mohli vrátiť na začiatok vášho podnikania, čo by ste urobili inak?

Osobne asi nič. Ak by som mal však niečo odporučiť na základe mojej skúsenosti pri podnikaní, tak je potrebné sa okrem spracovaniu riadneho finančného plánu venovať aj štruktúre spoločnosti, ak podnikajú viacerí spoločne. Treba si so spoločníkmi prejsť všetky úskalia, ktoré prídu, alebo sa môžu v podnikaní vyskytnúť a vopred si povedať, ako ich budú spoločníci riešiť. Na to je výborným riešením spracovanie určitej firemnej ústavy – dohody medzi spoločníkmi nad rámec spoločenskej zmluvy, pretože táto nestačí na riadne fungovanie firmy.

V čom vidíte výhodu, že ste zostali podnikať na Slovensku a v čom nevýhodu?

Ako výhodu vidím veľa príležitostí a tiež množstvo výborných ľudí, ktorých na Slovensku máme. Osobne najmä spolupracovníkov vo firme a podporu rodiny. Nevýhodou je neštandardné a stále sa meniace podnikateľské prostredie. Podľa mňa niekedy aj morálka a firemné hodnoty niektorých subjektov sú na nízkej úrovni a je potrebné si neustále dávať na niečo pozor.

Zdroj: Michal Glonek

Ako prilákať šikovných mladých ľudí späť na Oravu?

Asi nie slovami, ale skutkami. Aj keď je tiež fajn hovoriť, že potrebujeme, aby mladí neodchádzali. Ak má niekto na Orave problém nájsť si zmysluplnú prácu a zabezpečiť si aspoň slušné bývanie, tak ho asi ťažko udržíme. Preto je možnosť sebarealizácie asi na prvom mieste. Ďalej by som určite súhlasil s nejakou formou podpory mladých, napríklad vo forme výhodných pôžičiek, daňových výhod a iných nástrojov. Vedela by sa tým čiastočne eliminovať príjmová nerovnosť medzi možnosťami mimo Oravy a na Orave. Myslím, že by pomohla aj výchova v rodinách k láske a vďačnosti k rodnému regiónu.

Čo vás na Orave najviac trápi?

Mám pocit, že sa stále spoliehame na nejakého politika, ktorý príde a vyrieši všetko za nás. Poďme sa sami chytiť aktivity a kreativity. Nehľadajme len pohodlie, ale skúsme niečo vytvoriť, čo našu Oravu posunie medzi vyspelé európske regióny. Zoberme za svoje aj obec a región, a nielen vlastný dom a dvor. Takto bude všetko ihneď krajšie. Buďme pozitívni, vďační, nadšení pre dobro.

Zdroj: Michal Glonek

Keby ste mali neobmedzený rozpočet, čo by ste vybudovali/zveľadili na Orave?

Ako prvé by som vybudoval oravské centrum vývoja a inovácií, aby sme sa stali kolískou pokroku a špičkou v kreativite a nápadoch. Tým by sme získali možnosti pre pracovné pozície s vysokou pridanou hodnotou a produktivitou – to by bol základ prosperity regiónu. Snažil by som sa ďalej vytvárať možnosti na kvalitné bývanie a mimopracovný život. Najmä pre kvalitné vzdelávanie a ďalšie súčasti života. Špičkové zdravotnícke služby, vyspelý turistický ruch, moderné poľnohospodárstvo, infraštruktúra a pod.

Keby ste si mohli vybrať hocijaký talent na svete, v ktorom by ste excelovali, ktorý by to bol a prečo?

Nenapadá mi nič špeciálne. Moje povolanie – podnikateľ – milujem a chcem sa v ňom stále zlepšovať. Byť každý deň lepší človek tým, že nestratím túto lásku k tomu, čo robím a najmä k tým, s ktorými spolupracujem a k tým, pre ktorých pracujem. Chcem sa zlepšovať najmä už v spomenutej láske. Rovnako aj k manželke a rodine.

Zdroj: Michal Glonek

Prečo je pre vás tak dôležitá lokálnosť? Ako by si mohli ľudia vybudovať lokálnu hrdosť?

Vo svete budeme vždy cudzincami a robiť na cudzích. Je to zjednodušene povedané, ale tak to osobne cítim. Mám veľmi rád Európu a iné krajiny. Dohovorím sa viacerými jazykmi, a preto rozumiem životu mimo Slovenska. Nemal by som problém žiť inde. Ale domov je niečo viacej. Máme doma manželkinu mamu. Žijú mi ešte aj rodičia. Keď sa na nich pozerám, tak sa pýtam – čo stratili, že tu zostali? Jednoducho nič. Získali viacej. Aj domy postavili, aj vo svete boli. Aj deti a vnúčatá vychovali.

Nedávno som sa cestou po zahraničí zastavil u jednej staršej Slovenky, ktorá ako mladá odišla zo Slovenska. V malom domčeku bola sama. Keď si obnovila spomienky na život na Orave, tak sa rozplakala. Strašne jej chýba ten život na dedine, kde sme spolu, poznáme sa, pomáhame si. Oproti samote vo veľkom meste, kde sú možno čistejšie ulice, ale chýbajú tam oravské ľudské srdcia. Nemáme sa za čo hanbiť. Uložil som si pár fotiek z Oravy do mobilu. Mám tam aj firmu, kde pracujem. Okamžite každý zmení názor, keď to vidí. Obdivujú to. Môžeme byť hrdí na to naše. Nepotrebujeme sa pýšiť cudzím perím. Dokážme tu niečo urobiť z lásky k našej krajine. Bude to naše vlastné, nie cudzie.

Zdroj: Michal Glonek

Čo by ste zaželali ľuďom na Orave v tomto roku?

Odvahu k otvoreniu sa láske a vďačnosti. Potom sa nám bude všetkým dariť.